FOTO a VIDEO: Rybári zachraňovali na Jarovskom ramene populácie našich rýb

6.2.2022
0

Zdroj: SRZ Bratislava V

Páčil sa vám článok?

Rybári z miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu  Bratislava V už celé roky úspešne zastavujú pokles stavy rýb vo svojich revíroch. Počas víkendu vyrazili na Jarovsko - rusovskú sústavu ramien, aby vytvorili podmienky pre reprodukciu pôvodného genofondu rýb. Pozrite sa, ako to robia.

Ako nám vysvetlil hospodár miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu  Bratislava V, ktorá spravuje 12 rybárskych revírov, Jozef Mikulášik, časy sa oproti minulosti zmenili. Kým kedysi boli  dunajské ramená prietočné so spodnou vodou, v súčasnosti  sa do nich zanáša sediment a ich prietočnosť je oproti minulosti veľmi malá. Ryby, ktoré kladú svoje ikry či už na korene rastlín alebo do štrku, tak vďaka usadeninám na dne ramien možnosti na rozmnožovanie strácajú a na pomoc musí prísť človek.

V priebehu soboty sa na Jarovsko - rusovskej sústave ramien zišlo na brigáde do 60 ľudí s hlavným cieľom: vytvoriť tunajším rybám podmienky na reprodukciu. "Ide nám o zabezpečenie reprodukcie rýb najmä nášho pôvodného genefondu, na Slovensku sú to najmä liene, šťuky, zubáče, pleskáče, jalce, červenice, plotice" vysvetľuje Mikulášik. Strácajúce sa prirodzené miesta, kam mohli ryby klásť svoje ikry, nahrádzajú rybári stromčekmi, ktoré kladú pod hladinu vody. Počas tohto roka ich umiestnili už 600 kusov a ako vraví rybársky hospodár, je až úžasné sledovať, ako rýchlo si ich ryby obľúbili a využívajú ich na svoje rozmnožovanie.

FOTOGALÉRIA:

Rybári však nepoužívajú vianočné stromčeky, ktoré vyhodili ľudia, lebo tie sa v bytoch vysušili a ich ihličie opadáva. Používajú nepredané kusy od veľkých predajcov, ktorých ihličie zostalo vlhké a teda plné života. Stromčeky zaťažia nejakým prírode neškodným závažím, kameňom či tehlou a ponárajú ich pod hladinu vody, kde sa ryby v ich ihličí následne neresia.  "Možeme ich dávať len do určitej hĺbky, ideálna je 1,5 - 2 metre," približuje skúsený rybár. Na ich akciách sú vítané aj deti, ktoré si takto budujú vzťah k prírode a naučia sa pre ňu aj niečo urobiť. Neresenie rýb bude v sústave ramien prebiehať počas celého roka, závisí to od druhu rýb a teploty vody. 

Okrem stromčekov umiestňujú rybári do vody i hniezda pre zubáče, ktoré vyrábajú. "Ide o oceľové rámy veľkosti 1x1 meter, na ktorých dne je pletivo. Do oceľového rámu osadíme kokosové vlákno a prikryjeme ho umelohmotnou sieťovinou. To vlákno následne "načuchreme", takže vystúpi medzi oká. Tieto hniezda budeme dávať do vody až pri jej teplote 8 až 12 stupňov, vtedy sa do nich bude vytierať zubáč," opisuje rybársky hospodár. Na tvorbu týchto hniezd si rybári zabezpečili až  150 kilogramov kokosových vlákien. 

Umiestnenie stromčekov do vody:

Okrem bežnejšieho zubáča veľkoústeho tunajší rybári rozmnožujú aj veľmi vzácneho zubáča volžského, ktorý takmer vymizol. "Vytvorili sme klietky, do ktorých umiestňujeme populačné matky, aby sa v nich vytreli. Lebo keď sa zubáč vytrie vo voľnej prírode, vznikajú na vyliahnutom plôdiku vysoké straty.  Napádajú ho totiž ostatné ryby, pre ktoré je pochúťkou. Do klietky sa ale iné ryby nedostanú, a tak v nej prežije až 80 percent plodu zubáča, ktorý sa neskôr rozpláva do okolia. Jedna populačná matka dokáže mať aj 1,2 milióna ikier," objasňuje Mikulášik.

Zdroj: SRZ Bratislava V

Tvorba hniezd pre zubáče.

Brigáda je aj príjemnou spoločenskou akciou:

Napriek týmto snahám musia rybári pre záchranu dunajskej populácie rýb urobiť ešte jednu dôležitú vec. Pre záchranu rozmnožovania rýb je nevyhnutná aj spolupráca s vodohospodármi. "Približne v máji, keď už sa ryby neresia, dávame na Vodohospodársku výstavbu žiadosť o spoluprácu pri udržaní hladiny Dunaja a ramien. Udržanie výšky hladiny je dôležité, aby nedochádzalo pri jej poklese k úhynu a vysychaniu ikier, ktoré ryby nakládli do kríkov pri brehoch. Snažíme sa, aby hladina voda zostala aspoň jeden-dva týždne po výtere na tej istej úrovni," uzatvára Mikulášik.

(ms, nc)

Páčil sa vám článok?