Prieskum: Deťom navaril Ihnačák a pýtali sa ich, čo hovoria na stravu v školskej jedálni
Zdroj: Školská jedáleň Pankúchova
Aká je strava v školských jedálňach, mohla by byť lepšia a čo na ňu hovoria deti? Zisťovali to autori projektu Školská jedáleň, ktorí oslovili až dve stovky detí na spojenej škole (gymnázium a ZŠ) na Pankúchovej ulici v Petržalke. Zaujímavosťou je, že hodnotili i jedlo, ktoré im spolu s kuchárkami pripravil šéfkuchár Marcel Ihnačák.
"Dotazník, ktorým sme oslovili deti, je druhou etapou projektu Školská jedáleň. Prvá etapa sa realizovala vlani v auguste, keďže bol lockdown a nebolo možné variť v kuchyniach, tak sme aspoň využili čas v priebehu prázdnin 2020 a s kuchárkami, aby sa niečo priučili od renomovaného šéfkuchára, varil Marcel Ihnačák," priblížila nám Jarmila Halgašová, ktorá je autorkou projektu Školská jedáleň a zároveň poslankyňou Národnej rady.
"Systém školských jedální na Slovensku je, podobne ako v Českej republike, jedinečný, no zároveň zanedbávaný. Za dlhé roky sa tu nakopilo mnoho problémov, ktoré treba začať systémovo riešiť a takýto dotazník môže byť jedným z odrazových mostíkov pri identifikácii rôznych problémov" vysvetlila ešte autorka projektu.
Deti odpovedali na dovedna 15 otázok. V školsklej jedálni sa ich stravuje 400, rozdali im 300 dotazníkov, s odpoveďami sa ich vrátilo 136. A čo z prieskumu vyplýva? Percentá sme zaokrúhlili:
Chutilo ti jedlo, s ktorým pomáhal šéfkuchár Marcel Ihnnačák?
Väčšina detí, až 57 percent, nevidela oproti minulosti žiadny rozdiel. Trom percentám jedlo nechutilo, zvyšok, 40 percent detí hodnotilo prácu šéfkuchára pozitívne.
Prečo sa stravuješ v školskej jedálni?
Až 66 percent detí uviedlo ako dôvod, prečo sa stravujú v jedálni, že nemajú inú možnosť. No cez 27 percent detí potvrdilo, že im školská strava vyhovuje. Iný dôvod na stravovanie v jedálni malo šesť percent detí.
Si spokojný s počtom jedál a rôznorodosťou jedál v dennej ponuke?
Odpoveď áno uviedli tri percentá detí, 42 percent zaškrtlo môžnosť skôr áno. Môžnosť skôr nie vyplnilo 26 percent detí a nespokojnosť vyjadrilo 29 percent.
Chutí ti strava podávaná v školskej jedálni?
Na túto otázku odpovedalo áno 13 percent detí, možnosť "mohlo by to byť horšie" vyplnilo 40 percent, pre 42 percent to nie je "žiadna sláva a piatim percentám táto strava nechutí.
FOTOGALÉRIA:
Je v jedálni dostatok nápojov?
Podľa väčšiny detí, teda 57 percent áno, podľa 35 percent občas a výber pokladá za slabý necelých osem percent žiakov.
Si spokojný s kvalitou podávaného jedla?
Spokojné sú dve percentá, skôr áno 43 percent, skor nie 44 percent a nespokojných je 10 percent detí.
Pokiaľ máš výhrady ku kvalite podávaného jedla, čoho sa týkajú?
Na túto otázku mali deti na výber viac možností odpovedí. Ako problém deti, ktoré mohli zaškrtnúť viac odpovedí, vidia: Rozvarené prílohy (42 percent), jedlá z polotovarov (38 percent), jednotvárnosť (37 percent), presolené pokrmy (23 percent), málo bezmäsitých jedál (29 percent), podávané jedlo nezodpovedá popisu na lístku (32 percent), stále rovnaký druh rýb (26 percent), malá pestrosť jedálnička (52 percent), nedochutené pokrmy (55 percent), bezmäsité jedlá sú prevažne sladké (29 percent).
Myslíš si, že skladba jedál vo vašej školskej jedálni zodpovedá zásadám zdravej výživy?
Áno zaškrtli dve percentá, skôr áno 39 percent, skôr nie 49 percenta nie 10 percent.
Ktoré potraviny by si pridal do jedálnička vašej školskej jedálne?
Tu mali deti opäť na výber viac možností a pridali by ovocie (64 percent), zeleninu (62 percent), strukoviny (35 percent) a ryby (29 percent).
Je podľa teba počet jedál so zaradením čerstvej zeleniny dostačujúci?
Na túto otázku odpovedala áno osem percent, skôr áno 20 percent, skôr nie 48 percent a nie 24 percent.
Myslíte si, že je potrebné podávať sladené nápoje (napríklad čaj s cukrom)?
Áno odpovedalo 24 percent, "občas mi nesladený nápoj nevadí, ak sú aj iné možnosti, ako ho ochutiť" zaškrtlo 53 percent, "nie, pre deti je cukor nevhodný" si myslí 21 percent a ešte dve percená zvolili inú odpoveď.
Čo by si si prial dostávať na pitie?
Jednoznačne zvíťazila voda s citrónom (67 percent), nasledovala voda (59 percent), džús s vodou (49 percent), čaj bez cukru (41 percent), čaj sladený medom (32 percent) rastlinné mlieko (25 percent) a džús bez vody (6 percent).
Vyhovuje ti prostredie jedálne?
Páči sa deviatim percentám, skôr áno zvolilo 69 percent, skôr nie 16 percent a nespokojných je šesť percent detí
Čo sa ti na jedálni nepáči?
Deti mali viac možností, najvyšší počet zvolil dlhý rad na obed (73 percent), deti sú ešte často nespokojné aj so správaním zamestnancov jedálne, správaním samotných žiakov, predbiehaním žiakov v rade a ich hlučnosťou.
Poznáš dôvody, prečo sa v školskej jedálni nestravujú tvoji spolužiaci/spolužiačky?
Nechutí im (62 percent), pre ich rodičov sú obedy drahé (tri percentá), zo zdravotných dôvodov (14 percent), nepoznám (21 percent).
Cieľom projektu Školská jedáleň je zvýšiť záujem detí o stravovanie v školskej jedálni a otvoriť celospoločenskú diskusiu o tejto rozsiahlej téme. Ako vysvetľujú jeho autori, nejde totiž zďaleka iba o jedlo, ale o rad ďalších problémov. Napríklad platné materiálno spotrebné normy (školské receptúry, od 1.9.2021 boli upravené, niektoré recepty vyradili, niektoré ako napr. divina pribudli), technické vybavenie kuchýň (ministerstvo školstva má za sebou dve výzvy na zariadenie kuchýň na školách za viac ako dva milióny eur), výšku dotácie štátu na obed, ktorá je dnes je 1,30 eura, pričom rastú ceny všetkých vstupov, nízke platy kuchárok, ktoré dnes pracujú za 500 eur a samozrejme aj samotná kvalita stravovania a vzdelanie kuchárok v danej oblasti.
Jedlo s kuchárkami pripravoval Marcel Ihnačák.
"V projekte Školská jedáleň sa zameriavame na lepšiu prípravu jedál, aby kuchárky vedeli pripravovať zdravé jedlá, aby lepšie chutili, esteticky upravili jedlá, dokázali ponúkať pestrejší jedálniček, pretože mnohé jedlá nepripravujú. Napríklad v Snine Ihnačák kuchárkam ukázal, ako sa robia lasagne, ktoré niektoré deti nikdy nejedli a už ich zaradia do jedálnička. Motivujeme ich používať viac byliniek, lepšie dochucovať jedlá. Dôležitým výstupom je reakcia detí. Emotikonmi hodnotia jedlo, ktoré pripravili kuchárky s Marcelom a vyplnia dotazník," dodáva Halgašová s tým, že bez pokračovania by projekt nemal význam, preto ich ambíciou je pokračovať nielen s Marcelom, ale aj ďalšími odborníkmi na gastronómiu.
(ms)