FOTO: Nedocenená architektúra Petržalky - má svoje čaro i kvalitu!

Zdroj: Archív oddelenia architektúry HÚ SAV

V 90-tych rokoch chcel z Petržalky takmer každý ujsť. Chvíľu to vyzeralo, že sa zmení na slum. Nestalo sa. Nielenže sme začali oceňovať kvalitu jej priestoru, meníme pohľad aj na kedysi zaznávanú socialistickú architektúru. „Môže priniesť kvalitu, dokonca má aj svoje čaro,“ tvrdí historik architektúry Peter Szalay.

Pri pohľade na dnes dožívajúci niekdajší obchodný priestor a dom kultúry v Ovsišti by ste zrejme nesúhlasili. „Zbúrať a postaviť na tom mieste niečo normálne,“ počúvam často. Peter Szalay ma však presviedča, že koncept nebol zlý a problémom je starostlivosť. „Objekt chátra, preto majú ľudia pocit, že sa ho treba zbaviť. Pritom by stačila rekonštrukcia, obnovenie fasády a najmä – využiť ho. Zásadné je, čo sa deje vo vnútri. Je veľa príkladov, kedy aktívni nadšenci dokázali vyťažiť z potenciálu takéhoto priestoru. Smutné je, že profesionálne navrhnutých kultúrnych priestorov od revolúcie nevzniklo veľa, a aj tie čo vznikli, sa búrajú alebo menia funkciu. Strácame hodnotu, ktorú sme už mali.“

Podľa Petra Szalaya práve v architektúre čerpáme z minulosti dodnes. Napokon, stále užívame budovy, ktoré vtedy vznikli, pretože napríklad nové školy alebo domy kultúry, sa v Petržalke za 30 rokov nepostavili. „Často ide o kvalitnú architektúru, ktorá sa dá pretvoriť pre súčasné potreby,“ hovorí historik architektúry.

Zdroj: Archív oddelenia architektúry HÚ SAV

​DK Ovsište.

„Netreba hneď všetko búrať. Kedysi bolo takéto myslenie normálne. Boli sme presvedčení, že máme neobmedzené zdroje. Dnes už vnímame ekologické dopady takého myslenia, preto by sme mali viac premýšľať ako stavby, ktoré sa nám zdajú zastarané, využiť, dostavať, zrekonštruovať.“
očas výstavby Petržalky vzniklo podľa Petra Szalaya viacero kvalitných architektonických objektov, ktorých hodnotu sme stále nedocenili. „Verím, že čas niektorých ešte len príde, zachovajú sa, zveľadia a viac autenticky ako to aktuálne vidíme pri premene industriálu. “ Ktoré objekty sú podľa neho naj

Červená pošta

Peter Szalay je fanúšikom architektúry modernizmu a naša červená pošta je podľa neho ukážkou dobrej architektúry poštového objektu. „Bohužiaľ, postihol ju smutný osud necitlivého zateplenia,“ hovorí, ako sa červená pošta zmenila na sivú. „Kovová fasáda s nápisom Pošta bola výnimočná. Zateplením zničili jej výtvarné kvality a vlastne aj dom ako taký.“

Zdroj: Marián Dekan

​Červená pošta dnes.

Zaujíma ma, či by nebilo do očí, keby dnes vyzerala ako v 80-tych rokoch. „Nie, práve naopak. Ani súčasní architekti by sa nehanbili, ak by také niečo postavili. Dnes sa všetko zateplí a vyzerá rovnako...“

Zdroj: Archív oddelenia architektúry HÚ SAV

Terasy

Vízia dopravy pri projektovaní Petržalky bola, že na zemi budú autá, verejný priestor pre ľudí mal byť vyzdvihnutý na terasy, poprepájané mostmi. Utopická myšlienka 60-tych rokov sa nezrealizovala, terasy sú nám dnes skôr na obtiaž... Mestská časť ponúkla umeleckým inštitúciám nájom za priestory na terasách za nižšie sumy. Aj to bola jedna z motivácií, prečo tu dnes funguje Hotdock Gallery, kde vystavujú súčasné umenie alebo Galéria Photoport so súčasnou slovenskou fotografiou. Je to výhodnejšie ako v Cvernovke. Umelcov láka aj betónový brutalizmus, Petržalčania majú vďaka tomu umenie bližšie.

Zdroj: Archív oddelenia architektúry HÚ SAV

​Skica terás v Petržalke.

Aj toto je cesta, ako oživiť terasy. Inú skúšajú urbanisti zo združenia Krásy terasy, naposledy postavili altánok aj vysadili rastliny pred miestnou knižnicou na Vavilovovej. Takže napriek tomu, že pôvodná predstava využitia terás sa pravdepodobne nezrealizuje, majú svoj nesporný potenciál – sú to posledné veľkorysé priestory bez áut.

Zdroj: Marián Dekan

​​Terasa na Topoľčianskej ožíva počas vernisáží.

FOTOGALÉRIA (terasa Vavilovova):

Základné školy

„Boli navrhnuté špeciálne pre Petržalku,“ hovorí Peter Szalay. Dôkazom, že dodnes majú svoju kvalitu je podľa neho rekonštrukcia dnes súkromného Gymnázia C. S. Lewisa.

Zdroj: Petra Bošanská

Gymnázium C. S. Lewisa.

„Interiér prešiel zaujímavou premenou, ktorú ocenili aj v najprestížnejšej domácej architektonickej súťaži CEZAAR. Táto prestavba je dobrý príklad, ako sa dá stará dobrá architektúra zmodernizovať bez toho, aby sme ju hneď búrali.“ Táto prvá lastovička z dielne Kleinert Creative House je dobrou inšpiráciou, ako petržalské školy zmeniť pre súčasné potreby.

Komplex Incheby

Unikátne dielo architekta Vladimíra Dedečka malo byť tiež veľkorysejšie, ako sa napokon zrealizovalo. Na konci osemdesiatych rokov sa už pripravovala výstavba zimného štadióna. Komplex je prístupný len počas výstav, čo je škoda, a jeho potenciál je zúfalo nevyužitý.

Paneláky

Paneláky sú ďalším príkladom, kedy podľa Petra Szalaya objekt stratil zateplením vizuálnu kvalitu. Zateplením robíme všetko pre to, aby sa panelák nepodobal na panelák. „A to je podľa mňa chyba,“ hovorí. „Výtvarné vyjadrenie paneláku je práve v jeho konštrukcii – je zložený s panelov. V 90-tych rokoch sme boli všetci znechutení z toho, aká je Petržalka monotónne sivá. Dnes však mám pocit, že tá monotónnosť je práve v tých nezladených pastelových fasádach.“

Zdroj: Marián Dekan

​​Paneláky dnes hrajú farbami.

„Mali by sme byť zase siví?“ pýtam sa laicky, na čo Peter Szalay reaguje, že keď sa dnes stavajú nové domy, prevláda biela. Verí, že sa v budúcnosti nájde cesta, ako pri zateplení vizuálnu stránku panelákov nezničiť a uchovať kvalitu architektúry, ktorá spočívala v prísnej jednoduchosti. Možno raz budú stavebné úrady spolupracovať napríklad s Metropolitným inštitútom a dajú renováciám panelákov koncept, ktorý im teraz chýba, čoho výsledkom je, že Petržalka už nie je betónová džungľa, ale Kanárikovo.

DK Zrkadlový háj

„Toto je príklad kvalitnej postmodernej architektúry, ktorá vznikla na sídlisku v rámci občianskej vybavenosti,“ hovorí Peter Szalay. „Vznikal koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov, takže tam už cítiť odklon od prísneho minimalizmu k návratu k tradičným formám, napríklad cez obklady či výraznú kovovú štruktúru markízy...“

Zdroj: Google Maps

Možno máte pocit, že nie je využitý dostatočne a že súkromník by ho využil lepšie ako verejná inštitúcia. „Príklad, že to tak byť nemusí, je Grössling,“ hovorí Peter Szalay. „Po rokoch je šanca, že sa podarí zveľadiť, doplniť a dokonca vylepšiť oproti tomu, aký bol kedysi. Aj DK Zrkadlový háj môže mať podobný osud.“

(in)