Kompostovať sa dá aj na sídlisku, prvé tri kompostéry nájdete už aj v Petržalke
Zdroj: in
S kompostmajster-kou Petrou Slezákovou sa stretávame pred Romanovou 42. Stoja tu prvé tri kompostéry, ktoré osadila v polovici decembra mestská časť na podnet občianskych aktivistov.
Informačná tabuľa hlása, že ide o komunitné kompostovisko, ktoré slúži vyškoleným členom. Preto sú zamknuté. Okolo kompostérov je čisto, mriežka pod nimi bráni návštevám hlodavcov, necítiť tu ani žiaden zápach, ako by mnohí možno čakali. Obsah kompostérov, našťastie, neláka ani vandalov. „Spočiatku sme pri kompostéroch nachádzali igelitové vrecká s vytriedeným kuchynským odpadom, niektorí ľudia sa ich dokonca snažili nasilu vtlačiť dovnútra, ale pomerne rýchlo pochopili, že ak chcú separovať bioopad, majú ma kontaktovať a stať sa členmi komunity,“ hovorí Petra Slezáková. Na Romanovej aktuálne separuje bio odpad 21 rodín, finálny stav odhaduje Petra na 35. To už budú funkčné všetky tri kompostéry, zatiaľ stačí jeden. Záujem obyvateľov je veľký, preto si spravila aj poradovník, na jar plánujú priberať ďalších záujemcov. „Teší nás, že sa hlási aj veľa mužov a ponúkajú pomoc. Je to o to pozitívnejšie, že jedinou motiváciou je neplytvať a neposielať svoj bioodpad do spaľovne spolu so zmesovým odpadom.
Žiaden iný benefit okrem dobrého pocitu a kvalitnej hliny z toho nie je.“ Petra priniesla v malom vedre svoj odpad z kuchyne – odrezky z ovocia a zeleniny, kávovú usadeninu... Vysype to do kompostu a zasype rovnakým množstvom pilín. Laicky povedané, aby vznikol dobrý kompost, treba zmiešavať mokré so suchým. Potom Petra premieša kompost hrabľami, aby lepšie „pracoval“. Hrable sú spolu s pilinami zatiaľ uložené vo vedľajšom kompostéri. Postupne tu pre ne zrejme pribudne drevená skrinka. Keď bude kompostér naplnený, obsah bude musieť zrieť ďalšie zhruba tri mesiace. A potom si už zeminu rozoberú ľudia z komunity na svoje balkóny či predzáhradky. „Nebojíme sa, že by sme ju nemali kam dať. Som aj členkou komunitnej záhrady KoZa v háji na Hrobákovej, tam vždy zužitkujeme kompost,“ hovorí Petra.
Každé miesto potrebuje kompostmajstra
Cesta k realizácii pilotného projektu sídliskového kompostovania bola náročná. Trvala rok a pol. „Rozbehla to aktívna mamička Katarína Eliášová. Našla komunitu kompostmajsteriek, urobila projekt, technický návrh, aké kompostéry, mriežky, zamykanie... a podala ho na miestny úrad v rámci výzvy Skrášlime si svoje okolie,“ rekapituluje Petra Slezáková. „Kompostoviská získali medzi projektmi suverénnu prevahu. Petržalčania o zber bio odpadu záujem evidentne majú. Po roku a pol sa konečne podarilo osadiť prvé kompostéry, ktoré financoval miestny úrad, rovnako ako firmu, čo ich osádzala.“ Ďalších päť kompostérových setov má byť na jar umiestnených aj v ďalších častiach Petržalky. Petra verí, že obyvatelia, ktorí prídu dnes na úrad so žiadosťou o vlastný kompostér, už takú dlhú vybavovaciu tortúru nezažijú. Mnohí sa toho napriek tomu obávajú. Aj preto spolu s manželom založili na Facebook stránku Kompostmajster, ktorej cieľom je ukázať, že kompostovať sa dá aj na sídlisku. „Poradíme záujemcom, ako komunikovať s mestskou časťou, koho treba osloviť, pretože úrad vie poradiť aj s vytipovaním pozemku. Tiež poradíme, aké typy kompostérov si vybrať a pomôžeme ich aj osadiť spolu s bezpečnostnými prvkami... Tiež ich radi zaškolímedo kompostovania. Veď zaškolenie člena trvá do 15 minút. Ale ak si niekto stále netrúfa, ale chcel by mať pri dome kompostér, vieme mu za odplatu poskytnúť aj starostlivosť o komunitné kompostovisko,“ pokračuje. Každé miesto by totiž malo mať svojho kompostmajstra. Ten zabezpečuje dostatok suchého materiálu, sleduje, ako „pracuje“ kompost a čo potrebuje, zaškoľuje nových ľudí z komunity, prevzdušňuje kompost jeho pravidelným prekopávaním...
Pre Petru je práca kompostmajsterky voľnočasovou aktivitou, ktorá je v súlade s jej hodnotami. Je zakladateľkou ZeroWaste hnutia na Slovensku a jej zmesový odpad za štyri mesiace sa zmestí do pohára od horčice. Mladé rodiny v rozmedzí od 35-45 rokov, ktorí tvoria väčšinu komunity na Romanovej, majú k jej hodnotám blízko. „Keby nebola pandémia, mohlo by mať spoločné kompostovanie aj pekný komunitný rozmer,“ vzdychne si Petra, ale verí, že sa to zlepší. Bežný človek si neuvedomuje, že jeho kuchynský odpad tvorí aj 50 percent toho zmesového. Ľudia, ktorí začali kompostovať, to vidia denne. Aj preto budú zrejme prístupnejší inšpirovať sa Petriným životným štýlom. Tá totiž ani bio odpad netvorí bezhlavo. To, čo my vyhadzujeme, napríklad karfiolové či reďkovkové listy – ona dokáže zužitkovať. Dnes sú kompostéry zamknuté a komunitné kompostovanie organizované. Taká je aj podmienka vo VZN. K otvoreným hnedým nádobám na bioodpad na sídlisku je ešte dlhá cesta. Dnes by ich ľudia ešte zrejme zahádzali všeličím. Petržalský projekt však ukazuje, že čoraz viac ľudí začína inklinovať aj k separovaniu bio odpadu.
„Ľudia nám spočiatku nechávali kuchynský odpad v igelitových vreckách pri kompostéroch alebo sa ho pokúšali dostať dnu,“ vysvetľuje Petra Slezáková, prečo museli upraviť zámky. Igelitové vrecko síce kompost významne nezmení, ale odpad v ňom začne hniť a samotný plast sa rozpadávať. A nikto nechce vedome kontaminovať vlastný kompost.
Kde budú ďalšie komunitné kompostoviská? Plánujú ich v lokalitách Budatínska,Holíčska, Ševčenkova, Žehrianska/Jasovská ,Lietavská,Wolkrova.
(in)