Poznáte túto legendárnu galantériu? Založila ju pani Gizka, na ktorú dodnes zákazníci s láskou spomínajú

14.11.2020
0

Zdroj: Marián Dekan

Páčil sa vám článok?

Týmto článkom chceme vzdať hold žene, ktorá svojou prácou a prístupom dokázala ľuďom robiť bežný deň krajším a vďaka ktorej bola Petržalka lepším miestom pre život.

„Pani Gizka prevádzkovala neskutočne dlhé roky Galantériu na Šustekovej. Poviete si, no a čo? Avšak pani Gizka bola výnimočná bytosť,“ napísala nám čitateľka Hana a vysvetlila: „S úsmevom robila nesmiernu nadprácu, bezplatne rozdávala svoje know-how a svojimi radami nad zlato buď pomohla ľuďom zachrániť, alebo vylepšiť ich obľúbené oblečenie. Bez nadsázky, ľudia ju skutočne milovali. Tá správa o jej smrti bol šok. Chýba nám. ´Ďakujeme, Gizka, za všetko´, to by jej rada odkázala veľká rodina jej zákazníčok a zákazníkov.“

Pre mnohých bola Gizka Koleňová V.I.P. Petržalčankou. Chodievali za ňou učiteľky, mladé mamičky, kreatívni ľudia, poznali ju petržalskí krajčíri. Mala stále klientky, ktoré za ňou dochádzali až z Dúbravky či Vajnôr. Ponúkala totiž nielen pestrý a  kvalitný tovar, ale aj spodnú bielizeň pre ženy so „zložitejšími“ postavami. Keď začiatkom leta náhle zomrela, zákazníci k obchodu spontánne nosili kvety a sviečky. Ľudia za ňou smútili ako za človekom a  obávali sa aj predstavy, že zrazu stratia taký pre nich dôležitý obchod.

Keď sa vďaka neveste pani Gizky, Bernadete Koleňovej, obchod po niekoľkých mesiacoch opäť otvoril, ľuďom odľahlo. Spomienka na výnimočnú ženu tak zostáva vďaka malej galantérii stále živá.

Predajňa, ktorá hrá farbami

Malá galantéria je pod dvanásťposchodových domom na Šustekovej 3 veľmi dobre ukrytá. Zasvätenci ju však poznajú, keď prichádzam, stojí vonku rad ľudí. Hovorím si, dôsledok korony, jedna z čakajúcich ma však vyvedie z omylu. „Ľudia neraz čakali vonku aj predtým,“ hovorí mi Daniela Dekanová, ktorá sem chodieva nakupovať stuhy či čipky, živí sa totiž tvorením svadobnej výzdoby. „Na pani Gizku sa nedá zabudnúť,“ reaguje bez váhania, keď sa jej na ňu opýtam. „Chodím sem pravidelne, takže ma už poznala, vždy sme sa pozhovárali, čo máme nové. Keď som potrebovala niečo navyše, nemala problém mi to objednať. Bola vitálna, čiperná, niekedy som z rozhovoru s ňou mala pocit, že musí byť prepracovaná, ale nikdy to nedala najavo. Zostávala milá a zhovorčivá, zaujímala sa o  každého jedného svojho zákazníka, aj preto sa tu niekedy tvorili rady. Ale ľuďom sa oplatilo čakať, pretože vedeli, že sa im dostane rovnakej pozornosti.“

Zdroj: Marián Dekan

Bernadeta Koleňová, ktorá pokračuje v odkaze pani Gizky, je presvedčená, že galantérie ešte zažijú boom, hoci sa už možno nebudú volať ´galantérie´.

S  nevestou pani Gizky, Bernadetou Koleňovou sa napokon stretávam až po otváracích hodinách. Denne od jednej poobede do šiestej sa tu vystrieda toľko ľudí, že väčšinou nestíha reagovať ani na telefonát. A tých je tiež neúrekom. Vravím jej, že sú jedna z  mála prevádzok, ktorú neovplyvnila korona a  ona súhlasí. „Ľudí chodí ešte viac, dokonca veľa mužov, ktorí šijú,“ hovorí a  predpokladá, že je to jednak tým, že ľudia sa vyhýbajú obchodom a radšej si veci doma opravia, jednak trávia viac času vo vnútri a zatúžia niečo vyrábať či tvoriť. „A tak nám pribúdajú aj noví zákazníci.“

FOTOGALÉRIA:

Keďže sme však v galantérii, ide síce o viac, ale zväčša centových položiek. Na palác si nimi nezarobíte, ale to nikdy ani nebolo cieľom tejto malej galantérie. Pani Gizka začínala na Šustekovej pred 30-timi rokmi s dielničkou, kde s manželom šili rukavice, neskôr pribudla galantéria s opravovňou odevov. „Tým, že sama šila, vyrábala aj svadobnú výzdobu, vedela poradiť na základe vlastných skúseností. A  to je na nezaplatenie,“ spomína Bernadeta Koleňová, ktorá svokre v galantérii pomáhala. „Často prichádzali zákazníčky s  konkrétnymi šatami a  pýtali sa, aké gombíky by im na ne odporučila. Iné sa prišli pochváliť, čo sa im z  materiálu od nás podarilo vytvoriť. Ďalší z  vďačnosti priniesli niečo sladké. A  boli aj takí, čo si sem prišli viac pohovoriť, ako si niečo kúpiť. Starší opustení ľudia. Ale Gizka mala čas pre každého. Vytvorila tu rodinnú atmosféru, diskutovalo sa tu, vymieňali sa tipy. Budem rada, ak to tak zostane. Do tejto predajne to patrí.“

Obzerám sa po malej miestnosti. Pri vchode zostali ešte z prvej vlny korony rúška pre zábudlivých. Malý dôležitý detail, aby každý zákazník mohol vojsť, poteší. Hrá to tu farbami a  oko ani nestíha zaznamenať tisíce drobností, ktoré sa tu predávajú. Nite, ihly, zipsy, stuhy, mašle, gombíky, nažehľovačky, gumy, šnúry, stovky pomôcok pre kreatívne práce, doplnky na pletenie... „Neviem to ani všetko vymenovať,“ usmeje sa Bernadeta Koleňová. Priznáva, že zo začiatku nepoznala ani všetok tovar. „Veľakrát mi zákazníci dajú tipy, čo objednať,“ hovorí a  mne zrak padne na drobné kožené štítky s nápisom „ručná práca“. Áno, toto je presne jeden z  tipov zákazníčky. Stáli zákazníci sem zavítajú aj viackrát do týždňa. Niektorí ľudia prichádzajú špeciálne na vlnu, iní na nite alebo na ponožky, ďalší pre dekoračné veci. Aktuálne však najčastejšie objednáva gumičky na rúška.

Zdroj: Archív B. K.

​„Bola to dáma,“ spomínajú na pani Gizelu zákazníčky.

Všimnem si, že napriek tomu, že už je dávno po otváracích hodinách, pred dverami sa zastavili dvaja oneskorenci. „Ja ich ešte obslúžim,“ zareaguje Bernadeta a  ja si uvedomím, že toto je ďalší z malých detailov, ktoré urobili tento obchodík obľúbeným. Aká je budúcnosť galantérií? Budú ich ľudia ešte potrebovať? Nie sme už teraz v  takom konzumnom leveli, že nakupujeme a ak sa niečo pokazí, rovno vyhadzujeme? „Nie. Práve naopak,“ hovorí mi Bernadeta a  o  budúcnosť sa nebojí. „Trendom je recyklovať, mladí sa vracajú k štrikovaniu a háčkovaniu, vidím to tu denne, moji zákazníci, to zďaleka nie sú len seniori. A  túžba tvoriť? Tá je predsa vlastná každej generácii.“ Bernadeta, ktorá pokračuje v odkaze pani Gizky, ma presvedčí, že galantérie ešte zažijú boom, hoci sa už možno nebudú volať ´galantérie´, ale napríklad kreatívne potreby.

Zdroj: Marián Dekan

Kým vládala, opravovala pani Gizela svojim zákazníčkam aj odevy. Jej starý stroj v galantérii zostal. Hoci už iba ako dekorácia.

(in)

Páčil sa vám článok?