HISTÓRIA: Je vám známe, kedy a ako vznikal Sad Janka Kráľa?

Najstarší verejný park v strednej Európe - Sad Janka Kráľa je od roku 1907 vyhlásený za štátom chránený park. Unikátny je vytvorenou polohou. Aj históriou plnou zmien. Tiež prísne chránenými stromami. A rovnako tak aj výnimočnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili nielen o jeho vznik, ale aj o dominanty a ich neobyčajné príbehy.

Nedávno ste si v Petržalských novinách mohli prečítať o krásach jedného z najmenších ostrovov na dnešnom území Petržalky. A tiež o vražde, ktorá sa tam v 19. storočí stala. Mnoho zaujímavostí ponúka i niekdajší najväčší ostrov. Na našich webových stránkach si niektoré z nich pripomenieme.

Prírodné podmienky Engerau
Históriu Petržalky pútavo opísali Ľuboš Kačírek a Pavol Tišliar. Ich prácu Petržalka do roku 1918 nájdeme na internetovej stránke Petržalskej knižnice. Je obsiahla a relatívne dlhá, číta sa však takpovediac jedným dychom. Často z nej čerpáme aj v našich príspevkoch. Autori v nej zaujímavo popisujú aj prírodné podmienky a ich súvislosti. Ostrovy, a teda aj najväčší ostrov Engerau tvorili kedysi prevažne pastviny a lužné lesy. Podľa Stručného etymologického slovníka pojem lužný les od 17. storočia chápeme ako vlhký listnatý nížinný les. Vhodný je aj pre bresty, jasene, javory horské, jelše sivé i lepkavé, topole biele i čierne a pre vŕby. Práve tieto druhy sadili záhradníci, keď tvorili najstarší verejný park na pravom brehu Dunaja.

Najstaršie verejné parky
O verejných parkoch v Európe nájdeme rôzne zaujímavosti v časopise Quark č. 5/2018, v článku ktorý napísal krajinný architekt Attila Tóth. Ako mnoho iného aj prvé verejné parky vznikali v Taliansku a Španielsku a to ešte v období renesancie (14.-17. stor.). V Habsburskej monarchii sa o zakladanie verejných parkov zaslúžil aj cisár Jozef II. (1741-1790). V roku 1766 daroval Viedenčanom šľachtický poľovnícky revír, dnešný Prater. Následne, v roku 1775 bola pre verejnosť sprístupnená záhrada Augarten vo Viedni. V tom čase už vznikal aj prvý originálny verejný park v strednej Európe. Stal sa ním v roku 1776 terajší Sad Janka Kráľa. Vznikol v súvislosti s reguláciou rieky Dunaj za vlády Márie Terézie (1717-1780).

Tvorcovia sadu
Na vytvorení parku majú zásluhu ľudia. Známi sú tí, ktorí boli už aj vo svojej dobe uznávaní. Ako jeden z prvých je zvyčajne uvádzaný botanik, lekár a propagátor očkovania proti kiahňam Štefan Lumnitzer (1749-1806), rodák z Banskej Štiavnice, ktorý väčšinu života prežil v Bratislave. Z knihy Historické parky a záhrady od odborníčky na historickú zeleň Tamary Reháčkovej vyplýva, že v 18. storočí, teda počas jeho pôsobenia, vytvorili vtedy módnu úpravu parku do ôsmich dlhých alejí, na konci ktorých boli zaujímavé dominanty. Každú vysadili jedným zo spomínaných druhov stromov. Uprostred sa križovali, čím vznikol tvar hviezdy.

Zdroj:

​V 19. storočí upravovali park záhradníci pod vedením dvoch zanietených odborníkov. Prispeli k tomu, že park získal prirodzenejší tvar a zákutia. Prvý bol Štefan Ladislav Endlicher (1804 - 1849), rodák z Bratislavy, známy ako botanik, riaditeľ botanickej záhrady a múzea vo Viedni.

Zdroj: K.K.

​Druhý bol František Floriš Rómer (1815-1889). Od roku 1845 vyučoval na Kráľovskej akadémii v Prešporku. Preslávil sa prednáškami v prírode. Vo verejnom parku zriadil bylinkovú záhradu na študijné účely. Dokonca, ako uvádza Tamara Reháčková, vraj v parku na vlastné náklady vysadil cudzokrajné stromy. Rómer sa venoval sa aj historickým pamiatkam dnešnej Bratislavy. V úryvku článku, publikovanom v časopise Monument revue č. 2/2012, popisuje aj Kostol klarisiek (Kostol Povýšenia svätého Kríža na Klariskej ul.) a Kostol františkánov (Kostol Zvestovania Pána na Františkánskom nám.).

Zdroj: K.K.

​Zaujímavosť dominanty
Povesť o vežiach oboch kostolov napísala Mária Ďuríčková v knihe Prešporský zvon. V nej abatiša z kláštora klarisiek sľúbila rytierovi Kristiánovi, že ak postaví vežu krajšiu ako majú františkáni, prihovorí sa za neho u krásnej sestry Matildy. Legenda je smutná, ale veža stojí dodnes. Keď Rómer opisoval gotické veže boli obe na pôvodnom mieste, mal však obavy zo zrútenia tej z františkánskeho kostola. Až v roku 1897, po zemetraseniach, z nej urobili romantický altánok ako jednu z najkrajších dominánt Sadu Janka Kráľa.

Zdroj: K.K.

​Nabudúce sa dozviete o ďalších zaujímavostiach. Zatiaľ vám želáme príjemnú prechádzku v tomto unikátnom parku.
Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka
Hlavný zdroj: KAČÍREK, Ľuboš – TIŠLIAR, Pavol: Petržalka do roku 1918, Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z., 2014 a ďalšie uvedené v texte.