HISTÓRIA: Ťažké povojnové roky v Petržalke priniesli aj tragédiu, ktorá si vyžiadala až 12 mŕtvych

Zdroj: Výstava Taká bola Petržalka

Ľudia, sužovaní 2. svetovou vojnou dúfali, že po jej skončení nastane vytúžený pokoj. Povojnové udalosti ho však nepriniesli. Obyvateľov Petržalky navyše sužovali tzv. katastrofy vis maior. Novinár Ján Hrušovský bol jedným z tých, ktorí nám zanechali aj tie príjemnejšie spomienky na toto obdobie...

Predchádzajúce príspevky boli venované pôvodným obyvateľom Petržalky. Práve ľudia totiž tvoria nielen históriu (z gréčtiny: písomná správa o pozorovaniach), ale aj dejiny (etymologicky pôvod je v slove dej, udalosť, teda to, čo sa stalo). Po skončení 2. svetovej vojny (1939 – 1945) si teda veľká časť ľudí vydýchla. Teda tí, ktorí prežili. Mnohí, odvlečení do koncentračných táborov, sa totiž už nikdy nevrátili. Niektorým pôvodným obyvateľom Petržalky sa to však podarilo. Vrátili sa a vo svojich domoch našli žiť ľudí, ktorí kolaborovali (spolupracovali) s fašistami počas vojny, keď patrila Petržalka k Tretej ríši. V minulom vydaní tlačeného vydania Petržalských novín sme písali o tom, ako radikálne toto nová vláda riešila.

Priority bežných ľudí
Najväčšie povojnové starosti ľudí nám približuje kronikár obce Petržalka Jozef Kotršial. Pri spomienkach na rok 1945 zapísal: „Poľnohospodárstvo je vydrancované a zásobovanie obyvateľstva vážne ohrozené". Obyvatelia Petržalky chceli, vlastne museli, čím skôr obnoviť aj všetky budovy a inštitúcie. Ako jednu z prvých opravili školu. Vyučovať sa v nej začalo hneď v septembri 1945 a, ako zapísal kronikár Kotršial, školský rok bol „spojený so všetkými ťažkosťami, chronickým nedostatkom učiteľských síl, nedostatkom atramentu, písacích potrieb, tlačív a pomôcok." Navyše, o pár mesiacov neskôr v škole vypukol požiar, ktorý zničil aj to málo, čo v nej bolo. Našťastie, nikto sa nezranil.

Katastrofa vis maior
Na jar 1947 postihla Petržalku ďalšia katastrofa v dôsledku vis maior (z latinčiny: vyššia moc). Ľadová povodeň v noci prudko, až o 10 metrov zdvihla hladinu Dunaja. Zaplavila oba brehy. Na petržalskej strane prekvapila nič netušiacich obyvateľov. Kronikár neskôr zaznamenal, že: „..mnohí z nich, chatrne oblečení čakali na záchranu na povalách a strechách...". Nešťastie sa vzápätí zmenilo na tragédiu, keď explodovalo nákladné auto s výbušninami na lámanie ľadu. Zahynulo pritom desať záchranárov a, čo je najhoršie, aj dve okoloidúce školáčky.

Zdroj: Výstava Taká bola Petržalka

​Pohľad z Petržalky na ľadové kryhy v Dunaji, podobu Bratislavského hradu z roku 1946 a dnes už neexistujúce domy na nábreží...

Spomienky na hostinec zamilovaných
Od roku 1948 sa dostali k moci komunistickí diktátori. Na celom území Československej republiky, obzvlášť v Petržalke, prikázali postaviť tzv. Železnú oponu. Boli to vysoké drôtené ploty s elektrickou signalizáciou inšpirované nacistickými koncentračnými tábormi. Kvôli tomu prišli obyvatelia Petržalky o obľúbené miesta. V Pečnianskom lese, na konci romantických cestičiek pri brehu Dunaja, lákala ľudí výletná reštaurácia Krištofek. Staropetržalčan Jaroslav Gustafík si na ňu pamätá ako na idylické miesto, kde úslužný majiteľ František Krištofek poskytoval domácu stravu a vzornú obsluhu.

Zdroj: pixabay

​Príjemnú atmosféru tam dotvárala 35-členná dychová kapela pod vedením učiteľa hudby a skladateľa  Konráda Kaesa z Kopčian. Novinár Ján Hrušovský si spomína, že u Krištofa sa stretávali aj mnohí umelci a, že bola ako stvorená najmä pre zamilované páriky. Kvôli novému, totalitnému režimu po 2. svetovej vojne však bolo toto miesto zmenené na široké strážené pohraničné pásmo. V nasledujúcom pokračovaní sa dozviete o pôvaboch ďalších častí dnešnej Petržalky. Pretože Petržalka mala kedysi takýchto príjemných miest viac.

Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka
Hlavné zdroje: KOTRŠIAL Jozef: Pamätná kniha obce Petržalky. www.petrzalka.sk
KAČÍREK Ľuboš - TIŠLIAR Pavol: Petržalka v rokoch 1919 – 1946. Stimul. 2014.
Foto: Z cyklu výstav Taká bola Petržalka. Petržalka v rokoch 1946-1973, projekt Miestnej knižnice Petržalka a Katedry etnológie a muzeológie FiF UK