HISTÓRIA: Panónska cesta, knieža Pribina a dejiny Slovanov

Zdroj: koláž abn

Jedna z najväčších ulíc v Petržalke, Panónska cesta, nám pripomína neobyčajný príbeh kniežaťa Pribinu, prvého, po mene známeho slovanského panovníka na našom území. Práve on sa usadil v Panónii a vybudoval z nej veľkú slovanskú krajinu. Jej názov však pochádza z ešte staršej doby.

Panónska cesta má prenesené pomenovanie po keltskom kmeni Panóncov, ktorí sa na prelome letopočtov usadili po celej oblasti dnešnej Petržalky, Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ďalej v širokom okolí hraničného územia medzi Rakúskom a Maďarskom a na juhu v časti Slovinska, Chorvátska a Srbska. V tom období ich ohrozovali hlavne rímske vojská, ktoré väčšinu ich územia dobyli a vytvorili si z nej hraničnú provinciu svojej ríše. Najstaršia písomná zmienka o názve Pannonia pochádza z doby, keď v Rímskej ríši vládol cisár Vespasian (69 – 79 n. l.)

O osem storočí neskôr získal Panóniu výnimočný panovník Pribina (cca 800 – 861). Okrem prvenstva, spomínaného v úvode, bol tiež prvým známym nositeľom mena Pribina. Takmer jednoznačne možno povedať, že pochádzal z Nitry, kde aj pôvodne sídlil. Prvé správy o ňom sú až od roku 826. Vzdelanie získal vo Franskej ríši. Odmietal však prijať kresťanskú vieru po vzore Frankov, hoci tí Pribinu opakovane presviedčali a sľubovali mu z toho výhody.

Lenže, ako to už býva, všetko zmenila žena. Jeho žena bola franská kňažná, a čo je dôležité, bola pokrstená. Je romantické domnievať sa, že vo svojom rodovom sídle, v Nitre, dal postaviť kresťanský kostol práve kvôli svojej manželke. Dôvody na to mohol mať aj politické. Jeho najväčším nepriateľom totiž bol, už pokrstený Mojmír I., ktorý ho, okolo roku 830, vyhnal z Nitry a to, paradoxne, práve vďaka pomoci Franskej ríše. Mojmír I. tak spojil svoje Moravské kniežatstvo s Pribinovým Nitrianskym kniežatstvom a vytvoril veľký celok. Ten z histórie poznáme pod názvom Veľká Morava.

Zdroj: Katarína Králiková

​

Nezabudol na rodnú reč
Po týchto udalostiach sa, v roku 833, dal pokrstiť aj pohan Pribina. Po niekoľkoročnom putovaní okolitými krajinami sa knieža Pribina so svojou družinou, a hlavne so svojou ženou a synom Koceľom, usadil v Panónii. V tejto krajine si za svoje sídlo vybral Blatnohrad (dnes Zalavár) v blízkosti Balatonského jazera v Maďarsku.
Dnešná Panónska cesta v Petržalke teda, okrem keltského kmeňa, pripomína pre nás Slovákov, ďalšiu dôležitú súvislosť a to tú, že práve v Panónii vybudoval knieža Pribina veľkú mocnosť tak, ako to urobil s otcovským Nitrianskym kniežatstvom. Jej súčasťou bola sieť asi 15-tich kostolov, ale aj rôzne hospodárske, kultúrne, vojenské a obytné budovy a opevnenia.

V Panónii sa jeho obyvatelia živili poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a lovom lesnej zvery. Zaviedli aj chov hovädzieho dobytka, oviec a tiež koní. V súvislosti s výstavbou je zaujímavé, že hoci sú prví Slovania známi tým, že žili v tzv. zemliankach, na území Panónie, za vlády kniežaťa Pribinu si ľudia stavali domy zo všade dostupného kameňa, na kolových základoch a neraz aj na skalách. Súčasne s kostolmi stavali aj kláštory, v ktorých sa vzdelávali. Pozoruhodné je, že už vtedy niektorí vzdelanci, zrejme rehoľníci, pracovali s bylinkami a vyrábali lieky.

Pribina si v novej domovine pripomínal rodnú reč aj prostredníctvom tzv. igricov. Boli to potulní herci a speváci, ktorí svoje umenie predvádzali v slovanskom jazyku.
Mnohí panovníci zomreli v boji a knieža Pribina nebol výnimkou. Zomrel na jar v roku 861. O šesť rokov neskôr navštívili Pribinovho syna Koceľa v Panónii vierozvestci Cyril, Metod, Gorazd a Kliment. Okrem tradície oslavovania sviatku sv. Mikuláša tam vyučovali aj starosloviensku reč, ktorú ešte v tom roku na Vianoce 867 povýšil pápež na tretí liturgický jazyk po gréčtine a latinčine. Práve tieto historické udalosti nám pripomína Panónska cesta.
Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka
Hlavný zdroj: Zrubec Laco: Osobnosti našej minulosti (1991)