Zaujímavosť: Najlepšie sa na Slovensku žije Lamačanom, ako sú na tom ostatné mestské časti?

Zdroj: MÚ Lamač

Pohľad na Lamač, uprostred Zlatohorská ulica

Každý má zrejme o dokonalých podmienkach pre život svoju vlastnú predstavu, no podľa objektívnych ukazovateľov sa najlepšie býva v bratislavskom Lamači. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá porovnávala kvalitu služieb v takmer 3 000 mestách a obciach na Slovensku.

Webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR s názvom MuMAP (Municipalities on Map) prináša zaujímavú možnosť preveriť si, do akej miery jednotlivé obce zabezpečujú kvalitné služby a infraštruktúru. Na interaktívnej mape je farebne odlíšené (od červenej po zelenú), ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava, a to najmä z pohľadu prístupu k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Prostredníctvom aplikácie môžete vo vyhľadávači nájsť ktorúkoľvek obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia s maximálnou výškou 3 000 bodov.

Spomedzi 2 924 miest a obcí najlepšie obstála bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi, na štvrtom mieste sa v rebríčku umiestnila Záhorská Bystrica a desiata je Dúbravka. Celkovo však mestské časti Bratislavy obsadili takmer polovicu priečok v najlepšej tridsiatke. Rača je jedenásta, tesne nasledovaná Starým Mestom, Devín skončil pätnásty, Karlova Ves sedemnásta a Nové Mesto je na 19. priečke. Naše najobývanejšie mestské časti Petržalka a Ružinov skončili tesne vedľa seba na 25., resp. 24. mieste a do prvej tridsiatky sa zmestila aj Devínska Nová Ves. Dôvodom dobrého umiestnenia Bratislavy môže byť podľa NKÚ dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Podľa analýzy služieb sa najlepšie na Slovensku žije Lamačanom, naopak, najhoršie je na tom z našich mestských častí Čunovo, ktoré so skóre 2 123 bodov obsadilo 380. miesto. Dôvodom je najmä vzdialenosť - v porovnaní s Lamačom má totiž Čunovo väčšinu ukazovateľov v podstate rovnakých. Na kanalizáciu je v oboch častiach napojených 99,5 percenta obyvateľov, zhodný je aj stupeň ohrozenia extrémnym počasím, vzdialenosť od skládky je v oboch prípadoch cca 15 kilometrov a počet trestných činov na tisíc obyvateľov je v Čunove sedem a v Lamači šesť. V niektorých oblastiach je na tom dokonca naša najjužnejšia časť lepšie. Účasť na voľbách do samosprávy v roku 2022 dosiahla 62,8 percent (kým v Lamači len 48,1) a nezamestnanosť je v Čunove na úrovni 1,6 percenta (a 2,8 v Lamači).

Zásadný rozdiel je len v tom, ako ďaleko to majú obyvatelia do školy či zdravotníckeho zariadenia. Kým Lamačania musia cestovať len k strednej škole (k tej najbližšej to majú 3,2 kilometra), z Čunova je aj základná škola vzdialená 5,2 kilometra. K strednej sa potom treba prepravovať minimálne 15,2 kilometra (rovnako ako do najbližšieho sociálneho zariadenia pre seniorov) a nemocnica je len o tri kilometre bližšie. Všetky údaje sú uvedené v aplikácii MuMAP na stránke Národného kontrolného úradu, ktorá okrem toho bezplatne ponúka aj informácie o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov, takže na jednom mieste získate prehľad o finančnom zdraví samospráv.

Dopravná chudoba

Webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu analyzuje desať kľúčových oblastí, medzi ktoré pribudli dva nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava, a to z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Aktuálne údaje zo všetkých 2924 samospráv mapujú kvalitu života k augustu 2025, poradie v rebríčku môže byť o rok iné.
(ak)