Karlova Ves plánuje znižovať emisie skleníkových plynov

9.7.2020

Zdroj: ac

Páčil sa vám článok?

Hĺbková obnova verejných budov, lepšie podmienky pre cyklistov, zníženie množstva nevytriedeného odpadu, informačné a osvetové aktivity pre verejnosť, vrátane vybudovania Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v budove ZŠ Alexandra Dubčeka.

To je len časť aktivít, ktorými chce Karlova Ves pomôcť k čiastočnému ozdraveniu životného prostredia. Spracovala dokument, v ktorom sa zaviazala znižovať emisie do roku 2023 a 2030.  Zimy bez snehu, predlžujúce sa obdobia sucha, letné horúčavy, víchrice či intenzívne búrky. To všetko sú dôsledky zmeny klímy aj v Bratislave.

Niektoré prejavy už verejnosť pociťuje a v budúcnosti sa budú znásobovať. Do roku 2075 by sa mala zvýšiť priemerná teplota vzduchu o 1,5 až 3,7 °C. Vzhľadom na vyšší obsah vodnej pary v ovzduší sa prejavia vyššie úhrny intenzívnych lejakov, môže vzrásť aj ich intenzita. Počet tropických dní by mal vzrásť do roku 2025 o 6, do roku 2050 o 13 a do roku 2075 o 25 dní.

„Okrem toho, že sa na takéto prejavy klímy musíme pripraviť a adaptovať sa na ne, je potrebné vynaložiť snahu o zmiernie dôsledkov zmeny klímy tak, aby sme aj ďalším generáciám ponechali možnosť na prežitie kvalitného života na Zemi. Dnes sú už vedci zajedno – príčinou týchto zmien sú skleníkové plyny, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti,“ pripomína Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu v bratislavskej časti Karlova Ves.

Možnosti zvrátenia negatívneho trendu sú na všetkých úrovniach. Od spôsobu života, nákupov, dopravy, stravovania a bývania závisí veľa. Úlohy majú aj samosprávy, záväzky majú všetky členské krajiny EÚ, keďže cieľom je do roku 2050 byť uhlíkovo neutrálny.

Karlovešťania vytvárajú menej emisií
Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140-tisíc ton ekvivalentov CO2. Pri prepočte na obyvateľa dosiahla uhlíková stopa hodnotu 4,178 tony skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO2. Ak porovnáme uhlíkovú stopu jedného obyvateľa Karlovej Vsi s priemerom SR (7,6 tony skleníkových plynov), je na tom Karlova Ves z hľadiska produkcie skleníkových plynov výrazne lepšie. Vyplýva to však najmä z obytného charakteru Karlovej Vsi, kde chýba priemysel, ktorý zodpovedá za významnú časť emisií na vnútroštátnej úrovni.

Aké ciele na zníženie emisií si dala Karlova Ves?
Zníženie emisií by malo nastať v sektore dopravy, obnovy verejných a bytových domov a v znížení netriedeného komunálneho odpadu. Do roku 2023 by sa malo ušetriť okolo 700 t skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO2 a do roku 2030 približne 5000 t.

Konkrétne kroky Karlovej Vsi do roku 2023 a 2030
Hĺbková obnova dvoch verejných budov: ZŠ Alexandra Dubčeka a MŠ Kolískova 14;
Prírode blízka údržba zelene v Karlovej Vsi;
Revitalizácia priestranstva Kaskády s novou výsadbou stromov a tvorbou vodozádržných opatrení;
Vybudovanie vegetačnej strechy na úradnej budove, zelených stien a vodozádržných opatrení;
Rozšírenie verejných bicyklov do ďalších častí Karlovej Vsi;
Informačno-osvetové aktivity smerujúce k podpore v oblasti separovaného zberu, prevencii vzniku odpadov a podpore bezodpadových aktivít, ako aj podpore udržateľného riešenia biologického odpadu (v domácnostiach aj na úrovni samosprávy);
Vybudovanie nabíjacích staníc;
Riešenie cyklistickej dopravy na križovatke Karloveská – Molecova a vyznačenie cyklistického pruhu na Molecovej obojstranne;
Vytvorenie miest na kontajnery na zber elektroodpadu;
Líščie údolie – obnova povrchov a vhodnejšie dopravné riešenie pre cyklistov;
Realizácia pilotnej čiastočnej obnovy Jurigovho námestia;
Zriadenie poradenstva pre obyvateľov Karlovej Vsi pri obnove bytových domov;
Vybudovanie Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v Základnej škole Alexandra Dubčeka. Centrum poskytne priestor a vzdelávacie materiály vysvetľujúce potrebu a možnosti na dosiahnutie mestskej klimatickej odolnosti.

(ts)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie