KRÁSNE VIDEO: Rybári na Jarovskom ramene zachraňujú populáciu zubáča

10.5.2020
0

Zdroj: SRZ Bratislava V

Páčil sa vám článok?

Naozaj úžasné. Bratislavskí rybári sa rozhodli zastaviť znižujúce sa stavy rýb v povodí Dunaja a už niekoľko rokov im pomáhajú svojimi zásahmi pri rozmnožovaní. Video zachytávajúce ich prácu i svet pod hladinou Jarovského ramena stojí za pozretie.

Rybári z mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava V sa zamerali najmä na zubáča. Tento dravec sa totiž začal z Dunaja v dôsledku poklesu vodnej hladiny vytrácať. A tak nadšenci prírody obetovali stovky hodín svojho voľného času na to, aby rybe pomohli k návratu do jej prirodzeného prostredia. Za ostatné roky k svojim aktivitám strhli aj množstvo  ďalších ľudí, ktorí pomáhajú brigádnicky.

V revíri číslo 3, čo je Jarovecko - rusovecká sústava ramien, zvyšujú populáciu rýb viacerými spôsobmi. Jedným je klietkový chov, teda klietka umiestnaná pod hladinou vody, v ktorej sa ryby vytrú (nakladú ikry). Výhodou tejto metódy je, že sa k plôdiku (malým rybičkám) cez mreže nedostanú iné druhy rýb, ktoré by ho zlikvidovali. "Tu je úspešnosť až 60-70 percent," vysvetľuje hospodár miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu  Bratislava V, ktorá spravuje 12 rybárskych revírov, Jozef Mikulášik. "Plôdik, keď sa rozpláva, odchádza do ramena, hľadá si svoje úkryty popri brehoch, časť odíde do Dunaja," dodáva.

Vo veľkých klietkach umiestnených priamo v ramene sa najnovšie odhodlali okrem bežnejšieho zubáča veľkoústeho rozmnožiť aj ešte vzácnejšieho zubáča volžského. Postup konzultovali s ďalšími odborníkmi, napríklad zo Strednej odbornej školy pôdohospodárskej a veterinárnej v Ivanke pri Dunaji, kde sa zaoberajú i chovom rýb. Ide totiž o naozaj raritný projekt. Najskôr museli nájsť a odchytiť niekoľko dospelých jedincov volžských zubáčov, nejde teda o ryby z dovozu. Do klietky ich umiestnili nakoniec osem. "Podarilo sa to, ryby sa vytreli, plôdik sa už rozplávava, ale čelili sme viacerým problémom. Dve samice po vytrení zahynuly, samcov nám zas decimovala vydra, ale cieľ sa podarilo splniť," priblížil dnes pre Bratislavské noviny pán Mikulášik. Ľúto mu je zvlášť úhynu samice, ktorá merala až 74 centimetrov, čo je pri tomto druhu zubáča naozaj rarita. Volžské zubáče totiž bežne dorastajú okolo 50 až 60 cm.

Pozrite si krásne zábery z Jarovského ramena:

Druhým spôsobom, ktorým už roky zvyšujú populáciu zubáča veľkoústeho, je budovanie desiatok umelo vytvorených hniezd z kokosových vlákien umiestnených na dno ramena, do ktorých ryby nakladú ikry. "Je to niekoľko stoviek hodín, čo sa s tým zaoberáme... výsledok je fantastický, keď sa nám podarí zdokumentovať výter zubáča," približuje pán Mikulášik. Hniezda vyrábajú už od decembra a keď sa na jar voda oteplí na cca 9 stupňov Celzia, osádzajú ich pod hladinu vody. Zubáč veľkoústy, dorastajúci aj okolo 120 cm, sa totiž rozmnožuje práve pri tejto teplote. Vzácnejší zubáč volžský potrebuje až okolo 14-15 stupňov celzia. "Tento rok sme osadili 57 hniezd, výter rýb zas skomplikovalo prechodné ochladenie vody," priblížil nám Jozef Mikulášik.

Každé hniezdo obsadí jeden pár rýb a nakladie doň státisíce až milión ikier. V Jarovskom ramene sa tak vyvíjajú desiatky miliónov malých zubáčov. Hniezda rybári pravidelne kontrolujú, nájdu ich pomocou polystyrénových plavákov na hladine. Rastúci plôdik v hniezde chráni pred ostatnými rybami samček zubáča, no i tak prežije  iba asi jedno percento z miliónov malých rybičiek, tzv poteru.  

​Miestni rybári sa však nestarajú iba o rast populácie zubáčov. Pokúšajú sa rozmnožiť šťuku a ďalším druhom rýb, najmä ostriežom do vody osádzajú vianočné stromčeky, ktoré predajcovia nepredali. "Tento rok sme ich tu dali cez 600 kusov," objasňuje pán Mikulášik. Stromčeky, hoci to asi laika prekvapí, taktiež poskytujú rybám priestor na výter ikier.

Taktiež sa pričiňujú o rozmnožovanie beličiek. Táto malá ryba tvorí významnú zložku potravy väčších dravých rýb, no pre rozmnožovanie potrebuje štrkové dná. A tie sa v posledných rokoch vďaka usadzovaniu sedimentov v dôsledku nižších hladín vody z ramien strácajú. Rybári preto umelo umiestňujú pri pobreží  štrk, čím vytvárajú beličkám podmienky pre rozmnožovanie.

Ako nám rybársky hospodár prezradil, do budúcnosti majú okrem šťuky veľké plány aj so zvyšovaním populácie ďalších druhov dunajských rýb, ako je napríklad lieň či sumec.

Ďalšie video zachytávajúce prácu rybárov z organizácie Bratislava V:

(ms)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.