Zdroj: Marián Dekan
Oltárny obraz v jednej z najstarších dominánt Dúbravky, vo Farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, je dielom akademického maliara Jozefa Ilavského (82). Vie to len málokto. „Keď som šiel na spoveď, farárovi som raz spomenul, že som jeho autorom. Zostal prekvapený, ale rozhrešenie by mi asi dal aj bez toho,“ hovorí s úsmevom.
„Za socializmu sa príliš nepodporovali aktivity, ktoré smerovali k rekonštrukcii kostolov. Kostol sv. Kozmu a Damiána to šťastie v osemdesiatych rokoch mal a ja som dostal zákazku na oltárny obraz,“ spomína umelec, ktorý od roku 1970 žije v Dúbravke a do tristo rokov starého kostola chodieval pravidelne. Ani vo sne by mu vraj kedysi nenapadlo, že sa v ňom raz bude pozerať na svoju olejomaľbu. A ani to, že v dobe socializmu si dovolí náboženský obraz maľovať na svojom pracovisku na Fakulte architektúry.
Ako sa píše na stránke mestskej časti, podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť sa v Dúbravke každoročne organizujú dúbravské hody. „Nepoznal som životy týchto svätých, preto som o nich zháňal informácie, a ovplyvnil ma aj pôvodný obraz. Bol menší, v tvare obdĺžnika, nevynikol tam. Preto potrebovali dominantu s rozmermi 3,5-krát 2,5 metra. Na druhej strane, s pôvodným obrazom boli Dúbravčania zžití, tak zrejme preto ma za ten môj nikto nepochválil a ani ma v žiadnych publikáciách nespomínajú,“ skonštatuje a dodá, že len keď ho tam v roku 1991 vešal, prítomní kapláni ho ocenili slovami: Pekne ste to namaľovali.
Sv. Kozma a Damián. Pôvodný oltárny obraz, autor je neznámy.
Zdroj:
Publikácia Dúbravka (moja,
Tvoja,
naša,
Vaša)
Demontáž pôvodného obrazu pred generálnou opravou. Apríl 1983.
Zdroj:
Marián Dekan
Oltárny obraz od akademického maliara Jozefa Ilavského
Pritom akademický maliar Jozef Ilavský má za sebou bohatú umeleckú kariéru. Dvojmetrové vitráže vytvoril aj pre kostol v rodnej dedine Suchej nad Parnou. V obci Dojč sú jeho dielom nástenné maľby a olejomaľby v Kostole všetkých svätých. Má za sebou desiatky výstav, ilustrácií pre vydavateľstvo Mladé letá, ilustroval aj básnické zbierky Viliama Turčányho.
Jozefovi Ilavskému vyšla tento rok aj monografia.
Medzi množstvom olejomalieb však zaujmú aj kresby starej Bratislavy. Prvé začal robiť už ako študent na Strednej škole umeleckého priemyslu. „Do Bratislavy som prišiel ako štrnásťročný a hneď ma uchvátila. Bol som z vidieckeho prostredia, aj preto boli jedným z prvých motívov kone. V päťdesiatych rokoch sa ešte zásobovalo v Bratislave konskými povozmi. Ono sa to nezdá, ale bolo to len desať rokov po vojne. Pred vinárňami, na miestach, kde je dnes Suché Mýto, postávali kone, ako študenti ŠUP-ky sme ich sem často chodievali kresliť,“ spomína.
Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke
V kresbách Bratislavy pokračoval aj na Vysokej škole výtvarných umení, kde študoval portrétnu a figurálnu maľbu a kompozičné maliarstvo u profesora Jána Mudrocha. A aj neskôr na Fakulte architektúry STU na katedre dejín umenia, kreslenia a maľovania, kde sa stal docentom. Vyučoval tu do roku 2010.
Pohľad na mesto v roku 1957. Hradu chýbajú vežičky a ani prístavba galérie ešte neexistuje.
Filiálka v roku 1958.
„Mám množstvo kresieb periférie Bratislavy, ktorá dnes už neexistuje. Do hlavného mesta som prišiel vtedy, keď ešte nestála ´Februárka´. Aj tú som kreslil. Alebo lokalitu, kde boli v Lamači kedysi jablkové sady. Dnes už je tam všetko zastavané. Zachytával som v kresbách premenu dediny na sídlisko aj v Dúbravke.“ Jeho kresby starej Bratislavy sú akýmsi výtvarným dokumentom doby a možno by stálo za to venovať im malú výstavu.
(in)