Ošiaľ v Botanickej záhrade: Kvitnúci zmijovec prilákal davy ľudí, rad sa tiahol až k električkovej trati
Zdroj: ms
Rad ľudí pred Botanickou záhradouTaký ošiaľ ako dnes zažívala Botanická záhrada v Bratislave naposledy pred dvoma rokmi a dôvod je rovnaký. V skleníku začala kvitnúť raritná rastlina - Amorphophallus titanum alebo zmijovec obrovský. Celé veľkolepé prírodné divadlo potrvá iba niekoľko hodín. Do záhrady, ktorá predĺžila otváracie hodiny do 22.00 h, sa začali valiť davy ľudí.
Dlhý rad návštevníkov sa po 21.00 h tiahol od záhrady až k električkovej trati. "Predala som už aspoň dvetisíc lístkov, a masa ľudí ešte čaká vonku," prezradila pokladníčka. Nájsť parkovacie miesto v okolí záhrady bolo takmer nemožné a určite dobre urobili tí, ktorí využili MHD. Nikto si nechcel nechať ujsť možnosť vidieť kvitnúť kvet Amorphophallus titanum, ktorý je známy aj ako zmijovec obrovský.
Je to rastlina s najväčším nerozvetveným súkvetím na svete, ktoré môže vyrásť až do výšky viac ako tri metre. Kým zakvitne, trvá to niekoľko rokov. Zápach jeho kvetu je veľmi výrazný a nepríjemný, aj preto sa označuje za najsmradľavejší kvet na svete.
Dnes rozkvitnutá rastlina je vlastne "súrodenec" rastliny, ktorá kvitla v záhrade pred dvoma rokmi. Semená oboch doviezli do Bratislavy v roku 2018 z botanickej záhrady v Liberci. Súkvetie dnes rozkvitnutej rastliny dosahuje výšku 2,6 metra. Zápach pripomína zhnité mäso, čím má prilákať hmyz, ktorý by rastlinu vo voľnej prírode opelil.
VIDEO (rad pred Botanickou záhradou):
V Bratislave v skleníku sa botanik Norbert Zlámal pokúsil o umelé opelenie počas dňa za prítomnosti návštevníkov, tento akt nebolo možné odkladať. Využil zmrazený peľ z rastliny, ktorá kvitla pred dvoma rokmi. "Narazil som na nečakaný problém, zamrznutý peľ bol v inej mrazničke a musel som ho dlhšie hľadať, " prezradil s tým, že nakoniec sa všetko podarilo a skladovaný peľ vyzeral byť v dobrom stave.
"Amorfofalus obrovský je najväčší zástupca rodu, patrí do čeľade áronovitých. Tie poznáme aj z našej prírody, napríklad je to obyčajný áron či žaburinka plávajúca na hladine jazera. Toto je však druh s najväčším súkvetím. Keď sa na rastlinu pozerá laik, myslí si, že je to jeden kvet. To, čo vyzerá ako okvetie, je v skutočnosti modifikovaný list a samotné kvietky sú drobučké jednopohlavné a schované vo vnútri. Človek si ich preto nevšimne, hoci sú ich tisíce," vysvetlil vedúci Botanickej záhrady Ján Čapka.
Zmijovce v Bratislave zo semena vypestoval už spomínaný botanik Norbert Zlámal. Keď sa botanickej záhrade v Liberci podarilo v roku 2017 rastlinu opeliť, čo je tiež obrovský úspech, semená dodali aj do Bratislavy. "Vysieval som ju v apríli 2018. Dnes má vyše šesť rokov. Pri pestovaní musíme vychádzať z podmienok, aké sa vyskytujú na stanovisku v prírode, kde rastie. Teda teplo, teplo, teplo, svetlo a vysoká vlhkosť, dostatočná pôdna vlhkosť a hlavne veľa výživy. Čím má viac jedla, tým skôr vykvitne," priblížil nám ešte v roku 2024 Norbert Zlámal.
Inak ako semenom sa podľa odborníkov táto rastlina veľmi množiť nedá a aj to je veľmi problematické. Po otvorení zostane vonkajší list zelenkastý. Počas jednodňového vykvitnutia sa však pred vami otvorí mäsovo tmavočervené vnútro. Na vrchole rastliny sa nachádza navádzací útvar pre opeľujci hmyz, má aj orgán, ktorý produkuje teplo a pach, aby prilákal opeľovače. "Čím je súkvetie teplejšie, tým ďalej sa zápach dostane. Počas kvitnutia bude rastlina príšerne smrdieť. Nepotrvá to dlho, ale pokiaľ by nesmrdela, v prírode ju nikto neopelí. Ten zápach bude maximálne dvojdňový," vysvetlil mladý muž, ktorý rastlinu dopestoval.
FOTOGALÉRIA (Zmijovec obrovský prilákal do Botanickej záhrady davy ľudí):
Podobný nápor zažila záhrada aj v roku 2024, vtedy to mal na svedomí súrodenec dnes kvitnúceho zmijovca.
Amorfofalus obrovský musia botanici vždy opeliť umelo. Má totiž mechanizmy, ktoré zabránia samoopeleniu. Najskôr dozrievajú samčie a neskôr až samičie kvety, takže v rámci jedného kvitnutia sa k samičím nemá ako dostať peľ.
A čo sa deje, keď rastlina zakvitne? Rátajú s niekoľkými scenármi. Buď k opeleniu nedôjde a súkvetie odumrie a nejaký čas bude kvetináč prázdny. Za nejakú dobu následne vyraší nový list.
Druhá možnosť je, že sa opelenie podarí. Plody potom dozrievajú niekoľko mesiacov. "To súplodie sa veľmi podobá na našu rastlinu áron východný, len je oveľa väčšie. Hľuza potom často hynie, je vyčerpaná. Alebo sa rozpadne na niekoľko menších a vznikne viacero rastliniek. Je nepravdepodobné, že by jeden exemplár dokázal opakovane kvitnúť v krátkom slede. Najrýchlejšie, čo sa zatiaľ podarilo, tak pri ideálnych podmienkach botanickej záhrady to bol dvojročný interval. Vtedy ale nedošlo k opeleniu. Opelenie a dozrievanie hľuzu vyčerpá," uzavrel Norbert Zlámal s tým, že starať sa o takúto rastlinu naozaj nie je jednoduché, ale stojí to za to.
(ms)