Poznáte ich? Týchto 6 bratislavských škôl je ozdobou mesta

V škole sme strávili veľkú časť života, no asi len málokto sa vtedy zamyslel nad miestom, ktoré nás po celé roky obklopovalo. Každý deň sme vstupovali tou istou bránou, prechádzali rovnakými chodbami, sedeli v rovnakých triedach – až nám ich podoba pripadala úplne samozrejmá. Za mnohými budovami sa však skrýva premyslená architektúra, niektoré sú skutočne pozoruhodnými stavbami. Vybrali sme šesť z nich – možno práve do takých dnes vchádzajú aj vaši školáci.

Najstaršie bratislavské školy boli späté najmä s cirkevnými inštitúciami a sídlili v kláštoroch či historických budovách. S rozvojom mesta a rozšírením školskej dochádzky však začali vznikať samostatné školské stavby a ich architekti už museli myslieť nielen na dôstojný vzhľad, ale aj na dostatok svetla, vzdušnosť, hygienu a praktické usporiadanie priestorov.

Na prelome 19. a 20. storočia sa školské budovy stávali reprezentatívnymi stavbami. Fajnorka zaujme tehlovou fasádou, keramickými detailmi a ľudovými motívmi a skôr palác než školu pripomína aj secesná Gamča. Verejná budova mala jednoducho aj dobre vyzerať.
Neskôr sa však stavitelia museli prispôsobiť prudkému nárastu obyvateľstva a pod vplyvom trendov uprednostnili čisté línie, dostatok slnečného svetla a vzdušnosť priestorov. Architekti experimentovali aj s pavilónovými areálmi, v ktorých sa učebne, jedáleň či telocvičňa rozptýlili do zelene a na prepojenie školy s prírodou sa nezabúda ani dnes, keď moderné návrhy čoraz viac pracujú s okolitým prostredím.

Vývoj školských budov ukazuje, že ich architektúra nebola nikdy náhodná. Vždy odrážala ducha doby, technologické možnosti aj predstavy o tom, aké prostredie je najlepšie pre vzdelávanie. Vybrali sme šesť škôl, na ktorých možno sledovať, ako sa v Bratislave v priebehu desaťročí menila predstava o ideálnom mieste pre učenie. 

Školské budovy v Bratislave odrážajú, ako sa v priebehu rokov menili predstavy o vzdelávaní aj architektúre. Vybrali sme šesť stavieb, ktoré stoja za pozornosť. Niektoré poznáme dobre, iné možno míňame bez povšimnutia. Každá z nich však rozpráva svoj vlastný príbeh o dobe, v ktorej vznikla.

Fajnorka: 122 rokov

Pri pohľade na centrum mesta v smere od Dunaja každého zaujme výrazná tehlová budova na Fajnorovom nábreží, v ktorej sídli Stredná priemyselná škola strojnícka. Prvých žiakov privítala už na jeseň 1903, no keďže vtedy ešte nemala vlastné priestory, vyučovanie prvý rok prebiehalo v Primaciálnom paláci. Do svojho nového sídla sa škola presťahovala o rok neskôr.

​Budova podľa návrhu architekta Júliusa Kolbenheyera má podobu symetrického objektu s vnútorným dvorom a fasádou z neomietanej tehly, ktorú dopĺňajú výrazné keramické prvky a ľudové motívy. Dokončená bola v roku 1904 a žiakom v tej dobe slúžilo len prízemie a prvé poschodie, kým to druhé spočiatku využíval na organizovanie výstav Bratislavský výtvarný spolok.

Po prvej svetovej vojne zas v priestoroch školy zriadili dielne pre zdravotne postihnutých vojakov, ktoré v júli 1918 osobne navštívil aj rakúsko-uhorský cisár Karol I. O rok však z budovy odišli aj poslední invalidi a ďalej už slúžila len žiakom. K tým najznámejším patril Ján Golian, neskorší generál a jedna z ústredných postáv SNP, ktorý Fajnorku navštevoval v rokoch 1921 až 1925. Dnes jeho pamiatku pripomína pamätná tabuľa priamo na budove školy.

Gamča: 118 rokov

Secesiu si spájame najmä s honosnými palácmi a vilami, no v Bratislave tento zdobný štýl vtisol svoju podobu aj škole – gymnáziu na Grösslingovej, ktoré je známe aj pod prezývkou Gamča (skratka niekdajšieho názvu Gymnázium Alexandra Markuša na ulici Červenej armády). Historicky nadväzuje na jezuitské kolégium, ktoré bolo založené už v roku 1626 a postupne menilo nielen názvy, ale aj sídla.

Od jesene 1908 sídli v nádhernej secesnej budove, ktorú navrhol architekt Ödön Lechner. Má tri nadzemné podlažia, pôdorys v tvare L a množstvo ozdobných detailov, vrátane vežičiek, rastlinných ornamentov, glazovaných obkladačiek či mozaík. Pozornosť si zaslúži aj bohato zdobený murovaný plot s kovovou výplňou.

Lechner navrhol aj školskú kaplnku sv. Alžbety, ktorú vybudovali na susednej parcele na Bezručovej ulici. Dnes je známa ako Modrý kostolík a spolu s gymnáziom tvorí ucelený komplex a skvost secesnej architektúry u nás. Samotná škola si pritom od svojho vzniku zachovala pôvodný účel – s výnimkou obdobia 1. a 2. svetovej vojny, keď v budove zriadili nemocnicu, sa v nej nepretržite vzdelávali študenti. Patril medzi nich napríklad Gejza Dusík, Milan Lasica či Vašo Patejdl.

ZŠ Česká: 98 rokov

Vzdušnosť, svetlo a priestor namiesto historických ozdôb – to je typické pre školský areál na Českej ulici, ktorý patrí k prvým výrazným prejavom funkcionalizmu v Bratislave. Vznikol v medzivojnovom období pre potreby novej štvrte na Tehelnom poli a jeho návrh vytvorili architekti Pavel Smetana a Karel Seifert, ktorí pracovali s jednoduchými geometrickými formami, plochými strechami, lodžiami, markízami a veľkými plochami sklobetónu.

​S výstavbou sa začalo v júni 1928 a na jeseň nasledujúceho roka už školský areál privítal prvých žiakov. Dievčatá a chlapci sa učili oddelene a komplex tvorili dve takmer identické školské budovy s tromi nadzemnými podlažiami a pôdorysom v tvare T – chlapčenská na Českej a dievčenská na rovnobežnej Budyšínskej ulici. Pôvodne boli pomenované po prezidentovi T. G. Masarykovi, ktorý ich v roku 1930 dokonca osobne navštívil.

Počas 2. svetovej vojny však Nemci v škole zriadili vojenský lazaret a v roku 1976 začala budova na Budyšínskej slúžiť ako sídlo Obvodného národného výboru Bratislava III. Škola na Českej však svoju pôvodnú funkciu nestratila a učili sa v nej napríklad aj Vladimír Dzurilla, Ondrej Nepela, Miroslav Žbirka či budúce šikovné volejbalistky Slávie UK Bratislava.

FAD STU, Námestie slobody: 74 rokov

Budovu, v ktorej sa dnes učia budúci architekti, navrhol jeden z najvýznamnejších slovenských tvorcov. Emil Belluš jej dal podobu, ktorá spája modernú architektúru s odkazom na klasickú monumentalitu. Pavilón teoretických ústavov (dnes budova Fakulty architektúry a dizajnu) Slovenskej vysokej školy technickej vznikol podľa jeho návrhu v rokoch 1950 až 1952.

Je symetricky komponovaný cez celú šírku Námestia slobody. Stredná časť budovy je posunutá dozadu, pred ňou vzniklo široké schodisko a po stranách ho lemujú krídla s hlbokými lodžiami. Napriek monumentálnemu výrazu, ktorý odkazuje na neďaleké paláce, však fasádam chýba historická zdobnosť - Belluš pracoval s čistými plochami, veľkými preskleniami a jednoduchými geometrickými prvkami. Na fasáde sa však nachádza dvadsať reliéfov v štýle socialistického realizmu, ktoré zobrazujú rôzne povolania.

Pozoruhodný je aj interiér, ktorého stredom prechádza veľká vstupná hala a na ňu nadväzuje aula, ktorá zaberá celú šírku budovy. Medzi absolventov školy patria významní architekti, ktorí formovali aj podobu Bratislavy, napríklad Dušan Kuzma (budovy VŠVU na Drotárskej ulici), Ferdinand Milučký (krematórium), Ivan Matušík (komplex OD PRIOR s hotelom Kyjev) či Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer, autori novej budovy SND.

Hotelová akadémia, Mikovíniho: 68 rokov

Na prvý pohľad možno až tak neohúri, no v skutočnosti patrí sídlo Hotelovej akadémie na Mikovíniho ulici k architektonickým skvostom Bratislavy. Vladimír Dedeček tu koncom 50. rokov ukázal, že škola nemusí byť len jednou monumentálnou budovou, ale aj premysleným súborom pavilónov, zelene a spoločných priestorov.

Areál, ktorý do roku 1979 slúžil ako základná a materská škola, je osadený vo svahu a jeho jednotlivé časti obklopujú vnútorný dvor. Tvoria ho dva učebné pavilóny, spojovacie krídlo s učebňami a dielňami, telocvičňa a jedáleň. Časť budovy architekti postavili na stĺpoch, čím pod ňou vznikol zastrešený priestor pre žiakov. K nim patrili napríklad známi šéfkuchári Vojtech Artz či Michal Konrád.

Dedeček princíp pavilónovej školy uplatnil aj na ďalších miestach Bratislavy. Vznikol takzvaný „bratislavský typ“ školy – súbor samostatných pavilónov pre bežné a špeciálne učebne, jedáleň a telocvičňu, ktoré bolo možné podľa potreby rôzne usporiadať v zeleni školského areálu. Takéto školy vyrástli napríklad na Vietnamskej, Nevädzovej, Tokajíckej, Cádrovej či Záporožskej ulici.

MŠ Kadnárova: 2 roky

Unikátne stavby môžu vznikať aj v súčasnosti. Dôkazom je materská škola na Kadnárovej ulici v Rači, ktorú dokončili v roku 2024. Jednopodlažná budova má podobu veľkého dreveného kruhu s priemerom viac ako 32 metrov a jej jednotlivé časti sú usporiadané okolo veľkorysého vnútorného átria.

Drevo pritom nie je iba povrchovým prvkom, ale tvorí hlavnú nosnú konštrukciu budovy a stavbu pomáha začleniť do okolitého prostredia aj zelená strecha. Všetky štyri triedy v škôlke sú orientované smerom von aj do átria, takže majú dostatok prirodzeného svetla a priestory sú navzájom vizuálne prepojené.

Architekti zároveň navrhli interiér tak, aby sa dal v budúcnosti prispôsobiť aj inému využitiu – napríklad ako komunitné centrum či priestor pre seniorov alebo kultúrne aktivity. Škôlka by tak raz mohla slúžiť aj iným potrebám, než na aké bola pôvodne navrhnutá.

(ak)