Mesačne prepraví 1,2 milióna cestujúcich. Petržalská električka oslavuje rok v plnej prevádzke

Aj keď sa prvé električky vrátili do Petržalky už pred desiatimi rokmi, Dopravný podnik Bratislava (DPB) dnes hodnotí prvý rok plnohodnotnej prevádzky na celej trase. Viac nám prezradil hovorca DPB Jozef Vozár.

Podľa údajov DPB nová radiála vykazuje až 1,2 milióna prepravených cestujúcich mesačne (40-tisíc denne), vďaka čomu sa električková linka 3 stala suverénne najvyťaženejšou linkou v meste. Pohyb cestujúcich cez dunajské mosty zároveň medziročne vzrástol o 7 percent. Podľa DPB to tvrdzuje, že nosný koľajový systém je pre Bratislavu kľúčový. Podnik je pripravený na tento rastúci záujem nadviazať ďalšou modernizáciou flotily a tratí tak, aby cestujúci mali k dispozícii stále viac rýchlejšiu, kapacitnejšiu aj komfortnejšiu dopravu.

Nová električková trať v Petržalke s dĺžkou 3,9 kilometra priniesla sedem nových zastávok, štyri mosty a jedenásť križovatiek a denne po tejto trase prejde takmer 500 spojov. Cesta z konca Petržalky priamo do centra mesta trvá presne 12 minút a 45 sekúnd a v opačnom smere, z centra na juh sídliska, dokonca 11 minút a 30 sekúnd. Za bezkonkurenčnými časmi nestojí len samotná trať, ale najmä inteligentné riadenie dopravy. Električky totiž majú zavedenú preferenciu a dostávajú automatickú „zelenú“ na križovatkách pozdĺž celej trasy.

„Veľmi sa teším z toho, ako električka zmenila Petržalku, ako rýchlo si ju Petržalčania, Petržalčanky obľúbili a stala sa prirodzenou súčasťou ich života. Spomínam si, ako na začiatku jej výstavby existovali určité obavy z toho, že električková trať rozdelí Petržalku. Po roku od spustenia električky však vidíme, že sa udial pravý opak – električka spája. Nielen, že prepojila oba brehy Dunaja, ale máme vďaka nej vybudované aj nové premostenia, chodníky, križovatky, ktoré lepšie prepojili Petržalku a uľahčili pohyb Petržalčanov po tomto najväčšom slovenskom sídlisku,” uviedol primátor Bratislavy, Matúš Vallo.

Nová trať priniesla zmenu do celej Petržalky

Dáta z dopravy cez bratislavské mosty ukazujú, že Petržalčania začali cestovať inak. Podiel Starého mosta, cez ktorý premávajú výlučne električky, na celkovom využití mostov mestskou hromadnou dopravou stúpol medziročne z 19 % na 34 %, čo znamená takmer dvojnásobný nárast (+86 %). Električka naopak stiahla veľký počet cestujúcich z autobusov (-13 %), najmä z Mostu SNP, ktorého podiel na preprave klesol z dominantných 50 % na 40 %.

Čísla zároveň odhalili aj jednu zaujímavú informáciu o cestovnom správaní Petržalčanov: kým ráno viac využívajú autobusy (aby sa previezli Mostom SNP a následne peši pokračovali „dole kopcom“ hlbšie do centra), popoludní sa z práce vracajú domov električkou cez Starý most, ktorou komfortne obídu všetky popoludňajšie dopravné zápchy. Takto cestuje každý piaty Petržalčan (19 %).

„Prepojenie celej trasy prilákalo aj nových cestujúcich, pretože nástupy na „starej“ časti trate medziročne stúpli o viac ako štvrtinu. Električka takisto vytvorila plnohodnotnú lokálnu dopravu, keďže až 40 % jázd sa realizuje výlučne v rámci Petržalky. Stala sa tak skutočnou tepnou, ktorá spája rôzne časti najväčšieho sídliska. K jej popularite prispel aj unikátny interval 2 minúty počas rannej špičky. Ten znamená priemernú dobu čakania na spoj 60 sekúnd, čím sme sa dostali na parametre metra,” hovorí Martin Rybanský, predseda predstavenstva DPB.

Električky zároveň v Petržalke do veľkej miery nahradili prepravu autobusmi, čím ušetrili 454 ton skleníkových plynov ročne (CO2e) a z ovzdušia Bratislavy odstránili 1,5 tony oxidov dusíka či 13 kilogramov prachových častíc. „Kým pred rokom sa bezemisne (električkou) cez Dunaj prepravil len jeden z piatich Petržalčanov, po roku prevádzky novej trate je to už každý tretí,” dodáva Martin Rybanský.

Bratislavské električky ako náhrada metra

Práve električky majú byť podľa zámerov mesta kľúčom k rýchlej doprave, do ktorého je však potrebné systematicky investovať. Príkladom je modernizácia Dúbravsko-karloveskej radiály a tiež Vajnorskej radiály od Zlatých pieskov po Tomášikovu ulicu, ktorá priniesla odstránenie hlučných panelov, výrazne tichšiu jazdu a vybudovanie moderných bezbariérových zastávok. Trať je dnes dokonca ako jediná na Slovensku certifikovaná na testovanie vozidiel s rýchlosťou až 80 km/h.

Obrovským krokom pre spoľahlivú prevádzku bolo aj otvorenie zrekonštruovaného Depa Krasňany. Z 50-ročného opotrebovaného areálu vybudoval DPB moderné a ekologické depo s novou umývacou linkou, zelenou strechou a 4 200 metrami úplne nových koľají, ktoré podniku prinesie dlhodobú úsporu prevádzkových nákladov.

„Dopyt po mestskej hromadnej doprave rastie výrazným tempom – v roku 2025 prepravil podnik takmer 300 miliónov cestujúcich, čo je viac ako v predpandemickom roku 2019. Na udržanie dopytu má DPB pripravený zásobník projektov v štádiu okamžitej realizácie v hodnote vyše 771 miliónov eur. Naším cieľom je naplno využiť potenciál, ktorý koľajová doprava Bratislave ponúka,“ hovorí Martin Rybanský.

Ak by došlo k uvoľneniu financií zo strany štátu, Bratislava by sa dočkala ďalšieho výrazného skoku v kvalite verejnej dopravy. Projekty počítajú s nákupom 60 kusov úplne nových, takmer 50-metrových megaelektričiek s kapacitou pre najmenej 345 cestujúcich, čo by umožnilo vymeniť všetky staré vozidlá. Prinieslo by to viac miest pre cestujúcich na Račianskej aj Petržalskej radiále. Zároveň by bolo možné posunúť sa aj v rekonštrukcii opotrebovaných tratí, čo by prinieslo skrátenie času cesty a zvýšenie spoľahlivosti a bezpečnosti pre cestujúcich.

„Do MHD sme investovali veľa úsilia aj financií a som rád, že rastúcu kvalitu našej MHD oceňujú aj Bratislavčania a Bratislavčanky. A zároveň som presvedčený, že práve MHD je jednou z tých oblastí, v ktorej Bratislava môže predbehnúť úroveň miest, ktoré sú okolo nás a ku ktorým dlhodobo vzhliadame. V tomto máme aj pre budúcnosť jasne stanovené ciele a verím, že budeme môcť na ich dosiahnutí aj ďalej pracovať,” uzavrel Matúš Vallo.

(ms)