Návrat nestratených synov II.

Chérif Haidara Abdourahmane, kráľ južnej Sahary, princ z rodu saudsko-arabských šejkov a doživotný prezident všetkých občanov Mali žijúcich v zahraničí, pán nad životmi Timbuctu a momentálne aj našimi, nám ponúkol priateľstvo.

Dovolil mi zavolať zo svojho supersatelitného telefónu domov a pozval nás na práve sa konajúcu svadbu svoje dcéry. Ibrahim dodnes tvrdí, že kvôli tomu, že pozná jeho otca. Ja som presvedčený, že ho očarila roztopená čokoláda, originálny prívesok na kľúče, ceruzka s nápisom Nissan a prísľub, že o ňom napíšem do Staromestských novín. Náš spor s Ibrahimom o Chérifovo srdce sa vyriešil jednoducho. Ja som mu dal svoj nožík a on ma obdaril vizitkou. Ale akou...? Dal mi supervizitku s vloženým platinovým drôtikom.

Keď sme vyšli zo stanu, uvedomili sme si, že o letenkách nepadlo ani slovo. No všetci sa nervózne pýtali: Dal vám vizitku?
- Dal.
- Ukážte.
Tak som im tú vizitku ukázal a oni si vydýchli. „Vy už nijaké letenky nepotrebujete. Odteraz celé mesto vie, že ste Chérifovi hostia a priatelia. Ste pod jeho osobnou ochranou. Vaše lietadlo odlieta o ôsmej ráno, ale vy môžete spať do obeda a oni vás počkajú. Ste tu doma.“

SVADBA CHÉRIFOVEJ DCÉRY

Na popísanie svadby kráľovskej dcéry v Timbuctu mi chýba kamera, štetec, simulátor vôní alebo virtuálna realita. Ozbrojená stráž nás zaviezla do iného paláca, odkiaľ bolo počuť zvuk píšťal a bubienkov. Vošli sme po točitých schodoch, ktoré viedli na veľkú terasu. Moctar El-bouctari nás všetkých predstavoval ako Chérifových priateľov. Ako prvá prišla na rad nevesta, princezná Cisse Nana Bahara Chérif. Taká milá okuliarnatá potvora ovešaná šperkami a sebavedomím.

Boli tu zástupy nádherne oblečených ľudí. Ženy boli ovinuté do ťažkých kovovolesklých látok, sýtozelených, červených, modrých, na hlavách mali turbany tej istej farby. Mali pomaľované ruky, tradične tetované dlane a na nohách orientálne črievičky. Všetci muži boli v bielom. Cisse Nana Bahara Chérif trvala na tom, že musíme tancovať a princeznám sa neodporuje. Hrala tu kapela zložená z píšťal a bubienkov, celkom fajn muzička, len každá skladba má asi dve hodiny.

Tancovali sme obklopení dvornými dámami, taký voľný štýl, vzduch mal asi štyridsať stupňov, dievčatá sa okolo nás striedali, zrejme sa dobre zabávali, pot zo mňa tiekol ako v saune, dorozumievali sme sa s Ibrahimom očami, ale ani on nevedel, ako zdrhnúť. Keď svitne nádej, že sa dostanem k vytúženým letenkám, utancujú ma dvorné dámy na smrť. Bumbumbumbum pekelné bubienky a píšťaly... už sa mi robili pred očami také farebné kruhy ako pred zamdletím a zrazu ako keby uťal. Muzikanti prestali hrať, princezná Cisse Nana Bahara Chérif a dvorné dámy zatlieskali a pozornosť všetkých sa uprela na vchodové dvere.

SRDCE NA DLANI

Desať kuchárov prinášalo lavóry s kus-kusom, čo je sparená krupica s pečenou baraninou. Niekde v kúte som si utrel pot z čela a sledoval som, čo bude robiť Ibrahim. Ten sledoval čo bude robiť Moctar El-bouctari. Ten nezaváhal a pustil sa do jedla. Lavóry položili na zem, hostia si sadli okolo. Z jedla sa parilo, bolo treba počkať. Ešte stále som sa potil z tanca, pod šatami ma hrýzol piesok, všetko ma svrbelo, nenápadne som sa obzeral, či sa môžem poškriabať a videl som, že nie som sám, koho trápia podobné problémy. Domáci však nemali nijaké zábrany a statočne sa škriabali, kde zasvrbelo, pod pazuchami, v hlave, občas niekto strčil ruku pod košeľu a dobre výdatne si hrabol do rozkroku.

A keď už boli v akcii, tak trošku vyčistili aj špinu medzi prstami na nohách a nosné dierky. Naberali si hrste krupice a kusy mäsa. Som za, lepšie ako čínske paličky. Malo to jednu chybu, neuvedomil som si, že ja som vzácny hosť. Načiahol som sa do lavóra a Omar, fúzatý majiteľ cestovky ma jemne zastavil. Kŕmiť ma budú oni. Ešte sa pre istotu trošku poškriabali vo vlasoch a v zadku, a potom ma moji noví priatelia s láskou a starostlivosťou nakŕmili.

Ten čo sa pred chvíľou škriabal v rozkroku, mi pchal do úst krupicu so šťavou, ten čo si vyčistil nohy, mi trhal kúsky baraniny a Omar ma napájal čajom. Zo dva razy ma naplo, ale vedel som, že je to v poriadku, to, čo mi podávali, nebola baranina s krupicou, ale srdce na dlani a to je vždy čisté.

Boris Filan

Tanec s dvornými dámami, vpredu princezná, vzadu Ibrahim.
FOTO - BF