Nízka je kultúra nakupovania

Predávanie a nakupovanie sú bohumilé činosti ľudí od dávnoveku. Historicky prešli svojím vývojom. Až sme dospeli k samoobsluhám, supermarketom a hypermarketom, odvodených od anglického MARKET, teda trh. Napriek tomu máme veľa príležitostí, keď musíme stáť v rade. A tu sa ukazuje nielen dôležitosť kultúry predaja, ale aj kultúry nakupovania.

Z viacerých výskumov je známe, že občania sú pri nakupovaní veľmi nevychovaní. Nevedia, čo sa patrí a čo nie. Mnoho tovarov iba poprevracajú, vytiahnu z regála a nevrátia späť. Alebo veľa tovarov v rukách iba poomaciavajú, pokrkvú, nekúpia a takto sa znehodnocuje ďalší a ďalší tovar. O drobných krádežiach ani nehovorím. Kde nemajú kamery alebo kontrolný personál, tak je samá škoda. Keď ľudia stoja v rade, každý je nervózny. Svoju nedočkavosť prenáša na druhého hundraním, nemiestnymi poznámkami, prešľapovaním na mieste, mykaním sa alebo hlúpymi rečami, ktorými zdržuje predavačku a celý rad. Proste ľudia nevedia nakupovať. Inými slovami, kultúra nakupovania je nízka. nezaškodila by ľuďom väčšia sebadisciplína pri nakupovaní. Najmä čo sa týka ohľaduplnosti voči predávajúcemu, ale aj voči spolunakupujúcim.