Viete, ako zomreli a kde sú pochované osobnosti, ktoré nás opustili začiatkom novembra?

V dušičkovom období si zvykneme zaspomínať i na tých, ktorých sme síce osobne nepoznali, ale aj tak sme ich obdivovali. Je medzi nimi viacero známych ľudí, ktorí zomreli práve v prvých novembrových dňoch. Poďte si spolu s nami ich životné osudy trochu pripomenúť....

Ján Kostra (4.12. 1910 – 5.11. 1975)  – jeden z najznámejších slovenských básnikov bol aj maliarom, esejistom a prekladateľom. Jeho manželkami postupne boli nemenej známe spisovateľky Krista Bendová a Hana Ponická. Je rodákom z Turčianskej Štiavničky, ale svoj profesionálny život strávil v Bratislave ako redaktor v rozhlase či rôznych časopisoch, aby sa od roku 1956 mohol začať venovať už len tvorbe.

​Je autorom desiatok básní. Za všetky spomeňme aspoň zbierku Ave Eva, ktorú si sám aj ilustroval. Takmer všetci školáci kedysi vedeli zarecitovať aspoň kúsok z jeho básničky Našiel som nožík rybku a deti majú určite rady aj rozprávku Janko Hraško, ktorej bol tiež autorom. Kostra zomrel vo veku 64 rokov a pochovali ho v Slávičom údolí.   

Karol Duchoň (21. 4. 1950 – 5. 11. 1985) – populárny spevák, ktorého hlas a talent predurčovali na európsku kariéru podobnú tej, ktorú dosiahol jeho český a dnes, žiaľ, už tiež nebohý kolega Karel Gott. Bol rodákom z Galanty, kde na jeho počesť každoročne organizujú festival Kantiléna a má tu aj bustu. Detstvo a mladosť prežil v Jelenci, kde mu takisto odhalili pamätnú tabuľu, ale pochovaný je na cintoríne Vrakuňa spoločne s rodičmi.

​Umelec sa stal vďaka piesňam S úsmevom, Dievča z Budmeríc, V slovenských dolinách, Na srdci mi hraj alebo Mám ťa rád priam nezabudnuteľným, hoci jeho životná púť sa skončila v dôsledku nesprávnej životosprávy veľmi predčasne – vo veku 35 rokov po akútnom zlyhaní pečene. Martinské komorné divadlo si jeho pamiatku uctilo naštudovaním predstavenia Zem pamätá, ktoré je od premiéry neustále vypredané a hráva sa aj v Česku.  

Alexander Dubček (27. 11. 1921 – 7.11. 1992) – politik, ktorý zohral významnú úlohu v procese Pražskej jari ako aj udalostiach v Auguste 1968 či Novembri 1989 bol predsedom Federálneho zhromaždenia aj 1. septembra 1992, kedy mal na diaľnici z Bratislavy do Prahy pri Humpolci autonehodu, po ktorej skončil s ťažkými zraneniami v pražskej nemocnici Na Homolce, kde zomrel 7.novembra 1992 vo veku nedožitých 71 rokov.

​Pochovaný je v Bratislave - na čestnom mieste cintorína v Slávičom údolí.

Vojtech Mihálik (30.3. 1926 – 3. 11. 2001) – známy slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a politik bol rodákom z Dolnej Stredy pri Seredi, ale študoval v Bratislave na FF UK odbor slovenčina – filozofia. Dlhé roky pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, ale bol aj poslancom SNR či Federálneho zhromaždenia.

​Na svojom konte má bohatú básnickú tvorbu, za ktorú ešte v minulom režime získal tituly zaslúžilý umelec aj národný umelec, ale ako člen ÚV KSS bol pokladaný za komunistického „pápeža“ poézie na Slovensku, ktorý bránil sa presadiť novej generácii básnikov, akými boli Ivan Štrpka, Štefan Moravčík či Ján Švantner. Zomrel vo veku 75 rokov a pohreb mal v Slávičom údolí.

Ernest Valko (10.8. 1953 – 16.11.2010) – Rodák zo Spišskej Novej Vsi bol slovenským právnikom a politikom. Bol prvým a súčasne posledným predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Patril medzi popredných odborníkov na ústavné právo.

​Pred deviatimi rokmi ho dcéra našla zavraždeného v ich dome v Limbachu a okolnosti tohto zločinu dodnes neboli objasnené, hoci jeden z obvinených páchateľov sa ku skutku priznal. Ernesta Valka pripravili o život ako 57-ročného a pochovaný je na Martinskom cintoríne.

Milan Čič (2.1.1932 – 9.11.2012) – Rodák z oravskej obce Zákamenné bol právnikom, vysokoškolským pedagógom, akademikom, politikom, spoluautorom Ústavy Slovenskej republiky a prvým predsedom Ústavného súdu. V rámci politického života pôsobil ako minister spravodlivosti v rokoch 1988 až 1989 a bol predsedom vlády SR, ktorá vznikla v decembri 1989. Patril medzi popredných odborníkov na trestné a ústavné právo.

​Zomrel vo veku 80 rokov a pohreb v Dóme svätého Martina, kde sa s ním prišli rozlúčiť aj bývalí prezidenti SR Michal Kováč a Rudolf Schuster, úradujúci Ivan Gašparovič alebo vtedajší premiér Robert Fico. Milan Čič bol po smrti spopolnený a urna je uložená na Martinskom cintoríne v Ružinove.     

Viliam Polónyi (6.7. 1928 – 12.11.2012) – nezameniteľný slovenský herec bol rodákom zo stredného Slovenska – konkrétne z Krupiny, ale väčšinu svojho života prežil v Bratislave. Na filmovom plátne sa prvýkrát objavil v roku 1955 vo filme Štvorylka, ale na svojom konte má niekoľko desiatok filmových a televíznych projektov, vrátane kultového Pacha – hybského zbojníka či Jakubiskových filmov Tisícročná včela alebo Sedím na konári a je mi dobre. Vilo Polónyi bol aj nadšeným športovcom, ktorý sa pravidelne objavoval pri legendárnych futbalových zápasoch Herci – Novinári a verným fanúšikom Interu Bratislava. Ešte aj ako dôchodca chodieval na štadión Pasienky pomáhať žlto-čiernym pri organizácii domácich zápasov a nemal problém napríklad ani predávať pivo či párky v bufete.

​Rád cestoval električkou do centra mesta, aby si posedel pri vínku a jeho obľúbeným podnikom bola viecha U sedlákov na Obchodnej ulici, ktorá existuje dodnes. Po smrti 84-ročného herca ho manželka Božena nechala pochovať na cintoríne v Slávičom údolí.

Augustín Marián Húska (9.9. 1929 – 1.11. 2016) – ponovembrový politik, ktorý sa do slovenského parlamentu dostal ako poslanec za VPN, respektíve HZDS. Rok bol ministrom pre správu a privatizáciu Národného majetku SR a v rokoch 1992 až 1998 bol podpredsedom NR SR. Húska zomrel ako 87-ročný a zostalo tu po ňom niekoľko kníh, ktoré napísal či obrazov, čo namaľoval.

​Na jeho pohrebe v Slávičom údolí sa po rokoch stretli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič, ale aj viacero iných  speváckych protagonistov pesničky Vivat Slovakia, ktorú členovia vedenia HZDS nahrali pred voľbami v roku 1994. A.M. Húska stál hneď nad lídrom Vladimírom Mečiarom...

Daniel Tupý (26.8. 1984 – 4.11.2005) – bol študentom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, keď ho spolu s ďalšími siedmymi ľuďmi napadla na Tyršovom nábreží v Petržalke napadla asi 15-členná skupina pripomínajúca skínov. Daniel počas útoku bol osemkrát bodnutý nožom a následkom ťažkých zranení následne podľahol. Po jeho smrti mu venovali divadlá svoje predstavenia, organizátor Pohody Michal Kaščák zorganizoval koncert s názvom Zastavme neonacistov a Daniel Hevier zozbieral a vydal zbierku básní, ktorú nazval Ticho po anjelovi. Pripomína ho aj pamätník, ktorý je dnes na mieste nešťastnej udalosti.

​Tento rok mal premiéru aj film Ostrým nožom, ktorý je inšpirovaný príbehom zavraždeného študenta či zatiaľ márnym bojom jeho otca Daniela Tupého staršieho o dosiahnutie spravodlivosti a potrestanie vinníkov.

Marián Geišberg (23.12.1953 – 10.11. 2018) – Tento slovenský herec, pesničkár, spisovateľ a humorista bol rodákom z Piešťan a pomerne nečakane nás naveky opustil vlani, keď napokon v nemocnici podľahol zákernej chorobe, s ktorou dlhší čas statočne bojoval. Jeho sestrou je herečka Jana Oľhová a s manželkou Annou mali dvoch synov – Martina a Mareka. Marián bol súčasťou aj obľúbenej televíznej relácie Sedem s.r.o., kde sa prezentoval ako vtipný glosátor, ale najvýraznejšiu pamiatku po sebe zanechal v desiatkach divadelných, televíznych a filmových postáv.

​Najväčší divácky ohlas asi spôsobila česká snímka Revival. Posledná rozlúčka s Mariánom Geišbergom bola v novej budove SND, ale miesto jeho posledného odpočinku nie je známe. Pravdepodobne bol spopolnený a pochovaný v obci Vlčkovce pri Trnave, kde s rodinou žil.   

(ars)