FOTO: Najkrajšie veľkonočné kraslice majú okrídlení obyvatelia Mestských lesov
Zdroj: koláž abn
Nie nadarmo sa hovorí, že príroda je tým najväčším a najlepším výtvarníkom. Dokazujú to aj fotografie, na ktorých sú vtáci žijúci na území Mestských lesov v Bratislave aj s ich nakladenými vajciami. Tie skutočne pripomínajú veľkonočné kraslice nielen tým, že sú pestrofarebné, ale na mnohých nechýbajú ani priam umelecké motívy...
Teraz sa liahnu malé drozdy, sýkorky i holuby. Dospelé vtáky odnášajú prázdne vaječné škrupinky ďalej od mláďat, aby zbytočne na hniezdo neupozorňovali predátorov.
Vtáčích hniezd sa nechytáme. Rodičia vajíčka, ani mláďatá neopustia, ale po pachovej stope človeka môže k hniezdu prísť líška alebo kuna.
Aby sa mláďatá liahli v krátkom časovom rozostupe, u väčšiny druhov ich samičky začínajú zohrievať až keď sú znesené všetky. Väčšie rozdiely vo veku mláďat by mohli výrazne znevýhodniť mladších súrodencov. I tak sa často stáva, že v prípade nedostatku potravy najmladšie mláďatá uhynú.
Inkubačná doba (čas potrebný na vyliahnutie mláďat) je rozdielny, závisí hlavne od veľkosti vtáčieho druhu. Drobná sýkorka zahrieva vajíčka asi 2 týždne, bocian čierny viac ako 4 týždne.
Vypadnuté vajíčka si vtáky nevedia odniesť naspať do hniezd a ani si nevedia hniezdo presťahovať inam. Ak sú na mieste, kde sú často rušené, musia si zvyknúť. Ľudská ohľaduplnosť im túto úlohu výrazne uľahčí.
U väčšiny druhov vajíčka zahrievajú obaja rodičia, no samičky sa tejto úlohe venujú neporovnateľne dlhší čas. Pri kačiciach vajíčka zohrieva len nenápadne sfarbená kačica.
(ars)