Kde nájde mesto milióny eur na rekonštrukciu Grösslingu?

Po dlhých rokoch má Kúpele Grössling opäť v správe mesto. Cesta k otvoreniu mestských kúpeľov však bude ešte dlhá. A vyhradených 800-tisíc eur v budúcoročnom mestskom rozpočte zďaleka nebude stačiť.

Už v roku 2008 sme čítali titulky, že pustnúce kúpele Grössling sa dočkajú obnovy. Mesto do komplexnej rekonštrukcie ísť nechcelo, a tak ich prenajalo súkromnej firme. Írsko-slovenská spoločnosť Synaphea odhadovala náklady na rekonštrukciu v hodnote asi 350 miliónov, vtedy ešte, korún (11,5 milióna eur).
Spoločnosť plánovala do novembra 2010 kúpele zrekonštruovať a využívať ich ako polyfunkčný objekt s pôvodnou kúpeľnou funkciou s poskytovaním privátnych zdravotných služieb. „Keďže svoj záväzok neplnila, mesto jej v roku 2013 vypovedalo zmluvu a nasledovali súdne spory až do roku 2017, kedy nájomca budovu mestu odovzdal,“ informovalo mesto, čo navodzuje dojem špekulatívnych podnikateľov a mesta ako obete.

Faktom však je, že mesto v tej dobe uzatvorilo viacero zmlúv, na ktorých realizácii potom nespolupracovalo. A výsledkom boli chátrajúce budovy. „O kúpele a ich rekonštrukciu sme mali záujem s Petrom Baconom z Ballymore Properties, s ktorými sme vtedy dokončovali projekt Eurovea,“ hovorí Branislav Kaliský, ktorý bol v predstavenstve spoločnosti Synaphea. „Zámer bol zrekonštruovať ich na ´Mestské SPA s dennou klinikou, poradenským gastrocentrom s reštauráciou a boutique hotelom´. Podľa zmluvy sme spracovali do šiestich mesia­cov štúdiu a odovzdali ju mestu na odsúhlasenie. Bez súhlasu mesta sme podľa zmluvy nemohli urobiť ďalší krok. Mesto nám skoro dva roky a pol neodpovedalo ani po urgenciách. Po tomto čase sme sa stretli s hlavnou architektkou Ingrid Konrad, ktorá nám ukázala úplne iný projekt, ktorý nechala vypracovať pánovi architektovi zo Salzburgu Dugátovi, s úplne inou funkciou a riešením dispozícií. Navyše to mal byť energeticky nezávislá budova. Takéto budovy sa ťažko robia aj pri novostavbách, pri rekonštrukcii národnej kultúrnej pamiatky si to ani neviem predstaviť. (Pamiatkari určite nepovolia napríklad zateplenie budovy). Po tomto stretnutí nasledovala znovu viac ako ročná odmlka. Koncept pána Dugáta bol pre nás s Petrom Baconom neakceptovateľný a nerealizovateľný. Celý tento proces trval do roku 2015.“

Prečo sa teda mesto so spoločnosťou súdilo od roku 2013, kedy jej vypovedalo zmluvu? „ Podľa zmluvy sa do dokončenia a odsúhlasenia projektu mestom malo platiť symbolické nájomné. Počas rekonštrukcie mierne zvýšené a po otvorení trhové,“ vysvetľuje architekt Branislav Kaliský. „K odsúhlaseniu návrhu mestom však nikdy neprišlo. Dokonca ani k tomu, že s návrhom nesúhlasia. Mesto jednoducho neodpovedalo a robilo si projekt samo pre seba. Po rokoch nerozhodovania dokonca mesto chcelo vyrubiť trhový nájom a pritom samo mesto zdržovalo a hatilo celý proces. Po tom, ako sme dostali túto informáciu, sme objekt odovzdali mestu v roku 2015. Magistrát napriek tomu vyžadoval nájom a to dokonca spätne za roky, ktoré nekomunikoval. V tom čase Peter Bacon stratil záujem čokoľvek investovať v Bratislave, rovnako ako veľa iných slušných zahraničných investorov, a to kvôli prístupu úradov.“

To je minulosť. Dnes má kúpele opäť v správe mesto, ktoré avizovalo, že na rekonštrukciu vyčlenilo v budúcoročnom rozpočte 800-tisíc eur. Pre porovnanie o akú sumu ide, uvádzame, že nová čakáreň na Hlavnej stanici stála 825 560 eur bez DPH a spoločnosť Synaphea plánovala do nich pred desiatimi rokmi investovať vyše 11 miliónov eur. Takže, čo sa vlastne dá spraviť za mestom vyčlenené peniaze? „Suma 800 000 eur sa mi zdá ako veľmi neodborný odhad. Nebude to postačovať ani na sanáciu súčasného stavu,“ hovorí Branislav Kaliský, ktorý stav kúpeľov pozná a keďže je v končiacom sa volebnom období mestským poslancom, pozná aj možnosti mesta. „Z tohto čísla je jasne vidieť schopnosť pripraviť stavbu. V roku 2013 to bolo odhadovaných 11 miliónov eur, dnes by som to odhadoval na 15 miliónov.“

Mesto sa dnes aj na menšie rekonštrukcie spája s investormi, pretože samé na to nemá. Viď Trnavské Mýto, do ktorého investovalo mesto 1,6 milióna eur a developerská firma 2,5 milióna eur.

„Mesto nie je v tomto zložení schopné realizovať akúkoľvek stavbu a ani ju prevádzkovať bez pomoci súkromnej spoločnosti, keďže kúpele sú prevádzkovo stratovou investíciou a musí na ňu zarobiť zbytok budovy, ktorou je napríklad denná klinika, hotel...“ tvrdí Branislav Kaliský, podľa ktorého nie je v možnostiach mesta financovať miliónovú rekonštrukciu kúpeľov v rámci mestského rozpočtu. K tomu názoru ešte jedno porovnanie: Hlavné mesto investovalo do historicky najväčších opráv ciest celkovo 18,5 miliónov eur, z čoho 9,5 mil. bolo z rozpočtu mesta a 9 mil. eur tvorila vládna dotácia. Tak uvidíme, odkiaľ mesto vezme peniaze na kúpele. Zatiaľ avizuje plán budovu zrekonštruovať a vrátiť Bratislavčanom. Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad sa vyjadrila, že jej predstavou je zrekonštruovať budovu v nízkoenergetickom režime, čo je možné aj s ohľadom na prísne pravidlá obnovy pamiatok. A svoje plány prezradil aj primátor Ivo Nesrovnal. „Chceme spustiť participatívny proces, do ktorého zapojíme odbornú verejnosť, tretí sektor, ako aj Bratislavčanov a povedať si, ako tento priestor ďalej využiť. Rozmýšľame aj nad architektonickou súťažou,“ povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

V rámci sanácie doteraz mesto odviezlo z budovy 22 veľkoobjemových kontajnerov odpadu, očistili žľaby, doplnili strešnú krytinu, opravili strešné oplechovanie, opravili vstupnú bránu, odstránili sme náletovú zeleň v strešných konštrukciách a uskutočnila sa aj obhliadka priestorov statikom.

(in)