Etnologička Jágerová: Návštevy hrobov sa diali už pred kresťanstvom, ľudia lákajú duše zosnulých aj domov

Zdroj: zastolom.sk

Návštevy hrobov sa diali už pred príchodom kresťanstva. Spomienkové úkony zahŕňali spoločné pohostenie, ktoré súviselo s vierou, že o duše sa treba starať. Uviedla to Margita Jágerová z oddelenia etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Priblížila tiež vznik Sviatku všetkých svätých či tzv. Dušičiek, ale aj tradície týchto dní.

„Hroby predkov boli aj pred vznikom kresťanstva v určitej pozornosti žijúcich. Hoci predkresťanské spoločenstvá sa snažili dávať pohrebiská mimo sídiel, mimo obytných zón, predsa sa tam diali určité spomienkové úkony, ako stolovanie na hroboch, prinášanie potravín, spoločné pohostenie, keďže už naši predkovia pred príchodom kresťanstva verili, že o duše sa treba starať, treba ich kŕmiť a venovať im pozornosť, prinášať im obety,“ povedala etnologička. V tomto období boli podľa nej aj náznaky ozdobovania hrobov, napríklad sa využívali rôznofarebné typy zemín, aby sa zvýraznilo vyčlenenie hrobu z okolitého terénu.

Sviatok všetkých svätých, ktorý v súčasnosti pripadá na 1. novembra, vznikol podľa etnologičky aj preto, lebo sa míňali termíny, ktoré dostávali svätí v rámci kalendára. Jednotlivé dni totiž boli prideľované na pamiatku jednotlivých svätých. „Nie všetkým svätým sa dostalo tej pocty, že ich meno bolo spojené s určitým dňom v kalendári. Tak sa cirkev rozhodla ustanoviť Sviatok všetkých svätých, ktorý bol v prvých storočiach fungovania cirkvi v jarnom termíne a až neskôr sa presunul na jesenný termín na 1. novembra,“ ozrejmila.

Následne, v priebehu vývinu cirkvi, si podľa Jágerovej na konci prvého tisícročia začali niektorí členovia cirkvi pripomínať svojich zosnulých, najmä v prostredí mníšskych rádov. „Vo Francúzsku sa vyvinula tradícia, ktorá nadviazala na túto snahu pripomenúť si členov mníšskeho rádu a opát Odilo z Cluny si povedal, že takúto záležitosť zavedie v kláštornom prostredí a zaužívalo sa to. A deň po všetkých svätých si pripomínal svojich spolubratov a táto záležitosť sa tak zaužívala a rozšírila v západnej cirkvi, čiže rímskokatolíckej, že cirkev neskôr 2. november stanovila za deň, keď si máme pripomínať všetkých zosnulých, teda aj radových členov cirkvi,“ priblížila etnologička.

Zosnulým je v súčasnosti venovaná pozornosť už niekoľko týždňov pred sviatkami prostredníctvom rôznych úkonov, ktoré sa podľa etnologičky odborne nazývajú „kult predkov“. Zahŕňajú zveľaďovanie hrobov, prinášanie dekorácií či zapaľovanie svetla. Okrem toho sa podľa Jágerovej zosnulým venuje pozornosť aj v domácom prostredí. V tradičnej kultúre sú podľa nej zaznamenané rôzne prejavy súvisiace s vierou, že domácnosti navštevujú duše predkov, snažia sa ochraňovať členov domácnosti. Zároveň podotkla, že pozostalí sa snažili duše domov prilákať tým, že nechali zasvietené svetlá v okne, aby duše trafili, ale aj občerstvenie a naliaty alkohol.

(TASR)