EIA špecialista: Nové Lido ukazuje, ako sa má veľký projekt pripravovať férovo

Každý veľký projekt musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tomáš Šembera zo spoločnosti EKOJET sa tejto oblasti venuje viac ako 30 rokov a zdôrazňuje, že výsledok tohto procesu môže zásadne ovplyvniť podobu budúcej výstavby. Pri Novom Lide oceňuje najmä to, že investor zvolil opačný prístup, ako býva zvykom, namiesto postupného posudzovania menších celkov dal všetky karty na stôl naraz. V rozhovore vysvetľuje, čo všetko musí projekt preukázať pred začiatkom výstavby a prečo sa toto územie mení z uzavretého priemyselného areálu na otvorenú mestskú štvrť európskej úrovne.

Čo považujete za najdôležitejší prínos procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie? Nie je tento proces len formalitou?

Určite to nie je formalita. Proces posudzovania vplyvov je súčasťou predinvestičnej prípravy. Tieto analýzy sa realizujú ešte pred spustením projekčných prác. Každá činnosť prináša okrem pozitívnych aj negatívne vplyvy, no práve v tomto procese máme možnosť navrhovať úpravy projektu alebo nápravné opatrenia na zníženie tých nepriaznivých. Nejde teda o to, že niečo odsúdime a zakážeme, ale o to, aby sme projekt upravili alebo navrhli opatrenia, ktoré eliminujú problémy. Dôležitým rozmerom je aj zapojenie verejnosti, odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií. Každý názor je hodnotný a pracuje sa s ním, z pohľadu verejnosti to rozhodne nie je vyhodený čas. Výsledkom celého procesu je záväzné záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré sa následne kontroluje pri samotnom povoľovaní stavby.

Aký je z vášho pohľadu súčasný charakter územia, na ktorom vznikne Nové Lido?

Územie má z veľkej časti priemyselný charakter, tvoria ho uzatvorené areály, oplotenia a miesta, kam sa verejnosť bežne nedostane. Zároveň sa tam nachádzajú aj uzavreté záhradkárske areály. Ide o nedôstojné územie vzhľadom na jeho polohu v Bratislave. Nachádza sa tam množstvo neudržiavanej zelene, popadané konáre a miestami aj nebezpečné podmienky. Toto územie si naozaj vyžaduje zmenu. Je dôležité si uvedomiť, že to, čo sa tam dnes naplánuje, bude stáť minimálne 80 až 100 rokov. Nevyužívané a nie celkom bezpečné územie sa má premeniť na otvorené, čisté a kultivované miesto, kde budú ľudia pracovať, tráviť voľný čas, kde budú školy, kultúrne zariadenia či reštaurácie.

Územie ste podrobne analyzovali a pripravili ste správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Aký má výsledok tohto procesu vplyv na pripravovaný projekt?

Správa o hodnotení sa pripravovala niekoľko rokov a zahŕňala rozsiahle prieskumy. Realizoval sa prieskum bioty, teda fauny a flóry, geologické a hydrogeologické prieskumy, ako aj prieskum starých environmentálnych záťaží. Súčasťou boli aj dopravnokapacitné posúdenie, svetlotechnický posudok, rozptylová štúdia a hluková štúdia, ktoré overili, či projekt spĺňa hygienické limity z hľadiska verejného zdravia. Zistenia potvrdili, že projekt je realizovateľný, pričom z jednotlivých štúdií vyplynuli konkrétne opatrenia, napríklad protihlukové riešenia na niektorých objektoch, spôsob zakladania stavieb, riešenie prúdenia podzemnej vody či jej čerpania. Investor týmto otázkam venoval veľkú pozornosť a má dnes k dispozícii množstvo kvalifikovaných a autorizovaných podkladov, ktoré budú využité pri ďalších projektových prácach.

Bude Nové Lido pripravené na klimatické zmeny, ktoré Bratislavu čakajú?

Áno, určite bude. Klimatická zmena už nie je len otázkou budúcnosti, ale realitou. Prejavuje sa zvýšenými teplotami, nárazovým vetrom a intenzívnymi zrážkami. Projekt je na tieto výzvy pripravený a optimalizovaný na viacerých úrovniach. Zahŕňa zelené opatrenia, teda dostatok zelene, ktorá bude zavlažovaná, nebude vysychať a bude vytvárať tieň. Rovnako obsahuje modré opatrenia, zamerané na hospodárenie s vodou, využívanie dažďovej vody na zavlažovanie, ako aj prvky, akými sú fontány či jazierka. Nechýbajú ani technické opatrenia, ako je tvorba tieňa a riešenie klimatizácie budov, aby vysoké teploty dobre znášali deti aj starší ľudia. Na tieto aspekty sa myslí v exteriéri aj interiéri.

Aké najväčšie benefity môže podľa Vás rozvoj tohto územia priniesť?

Najväčším benefitom bude samotné sprístupnenie tohto územia verejnosti, a to na skutočne európskej úrovni. Podobné projekty vo Viedni, Budapešti či Kodani už fungujú, sú navštevované, otvorené a príjemné na pobyt. Nové Lido by malo vzniknúť v rovnakom duchu a kvalite.

Pozorujete  nejakú zmenu vo vzťahu stakeholderov k životnému prostrediu?

Áno, jednoznačne. Developeri a investori si čoraz viac uvedomujú, že stavby, ktoré dnes vznikajú, tu budú 80 až 100 rokov. Snažia sa ich optimalizovať z energetického hľadiska, z pohľadu hospodárenia s vodou, najmä dažďovou vodou, aj z hľadiska práce so zeleňou. Zároveň si uvedomujú, že tieto stavby musia byť predajné a musia ponúknuť kvalitu, ktorú trh prijme.

Čím je Nové Lido špecifické a odlišné od iných projektov, s ktorými ste mali možnosť pracovať?

Určite ide o rozsah projektu. Výstavba celého Lida bude prebiehať 20 až 25 rokov. Stáli sme pred otázkou, či územie nerozdeliť na štyri až päť menších projektov a posudzovať ich postupne, takzvanou salámovou metódou. Musím však oceniť prístup investora, ktorý sa rozhodol ísť cestou jedného komplexného projektu, teda otvorene predstaviť zámer, pomenovať jeho podobu a umožniť o ňom diskusiu aj hodnotenie vplyvov. Karty sú na stole a ide o férový prístup. Nemám pocit, že by sa čokoľvek zamlčiavalo alebo skrývalo. Táto otvorenosť je pri projekte takéhoto rozsahu skutočne výnimočná.

Verejnosť vníma citlivo najmä otázku úbytku stromov a zelene. Viete priblížiť, ako vyzerá zeleň v území dnes a aká je vízia do budúcnosti?

Súčasná zeleň pozostáva prevažne z neudržiavaných porastov a bývalých záhradných areálov, miestami až nebezpečných. Nevykonávali sa prierezy korún, nachádza sa tam množstvo popadaných konárov a veľa náletovej a inváznej zelene z bývalých priemyselných plôch. Nejde o zeleň vhodnú na pobyt, rastie nekoordinovane a bez akejkoľvek systematickej údržby. Budúca zeleň bude zásadne odlišná. Vznikne veľký centrálny park, pričom hodnotné existujúce stromy zostanú zachované ako solitéry. Doplnia ich nové výsadby stromov, ktoré budú mať priestor rásť na svojom mieste 80 až 100 rokov a bude im venovaná pravidelná starostlivosť. Pribudnú trávniky, lavičky, osvetlenie aj chodníky. Pôjde o kvalitatívnu zmenu, akú poznáme z moderných európskych štvrtí.

 

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah

​