Pamätným dňom si pripomenieme výročie tragickej smrti generála Štefánika
Zdroj: Wikipedia
Meno generála Milana Rastislava Štefánika zostáva dodnes na Slovensku zapísané ako symbol nezlomnej vôle, intelektuálneho vizionárstva a štátotvornej odvahy. V pondelok 4. mája uplynie 107 rokov od chvíle, keď sa neďaleko Ivanky pri Dunaji predčasne uzavrela životná cesta tohto vedca, diplomata a generála, ktorého prínos k vzniku prvej Československej republiky bol nenahraditeľný. Výročie Štefánikovho úmrtia sa v Slovenskej republike na základe príslušného zákona z 20. októbra 1993 pripomína ako pamätný deň.
Milan Rastislav Štefánik nebol len vojak v generálskej uniforme. Bol predovšetkým architektom slobodnej budúcnosti dvoch bratských národov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou. Spoločne tvorili triumvirát, ktorý v roku 1918 dokázal presvedčiť svetové mocnosti o práve Čechov a Slovákov na sebaurčenie. Jeho obrovskou zásluhou sa sformovali československé légie, ktoré boli na bojiskách plne rešpektované a stali sa jedným z rozhodujúcich argumentov pre vznik samostatného československého štátu v októbri 1918.
Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z dvanástich detí v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Jeho cesta k vrcholom európskej diplomacie viedla trochu netradične - cez observatóriá a vedu. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci, stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. V roku 1898 odišiel do Prahy, kde po dvoch rokoch stavebného inžinierstva prešiel v roku 1900 na štúdium matematiky a astronómie na Karlovej univerzite. Popritom pôsobil aj v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.
Po slávnostnej promócii v roku 1904 odišiel do Francúzska a už po pol roku života v Paríži začal pracovať v slávnom observatóriu v Meudone. Ako vedec sa venoval spektrálnej analýze slnečného žiarenia a v rámci svojich výskumných ciest pozoroval zatmenia Slnka. Postupne navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty americké i Južnú Ameriku. Do roku 1919 precestoval všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy. Jeho vzormi boli astronómovia Camille Flammarion a Jules Janssen, pričom práve Janssenovu cenu mu udelila Francúzska astronomická spoločnosť už v roku 1906 za jeho mimoriadnu publikačnú činnosť. Vďaka mnohým vedeckým expedíciám si Štefánik vybudoval kontakty, ktoré mu otvorili dvere do sveta vysokej politiky. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a za jeho úspešnú misiu v Ekvádore, kde zabezpečoval výstavbu telegrafnej siete, mu vláda udelila kríž Rytiera čestnej légie.
Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot
Počas prvej svetovej vojny už bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte a úzko spolupracoval s Masarykom a Benešom. To viedlo k založeniu Československej národnej rady v Paríži (1916), v ktorej mal Štefánik vďaka svojmu vplyvu najväčšiu zásluhu na formovaní zahraničného vojska vo Francúzsku, Rusku a Taliansku. Prvému ministrovi vojny v novovzniknutom československom štáte sa stalo osudným letecké nešťastie, ku ktorému došlo 4. mája 1919. Zomrel vo veku nedožitých 39 rokov. Riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast upozorňuje, že častokrát sa venuje väčšia pozornosť fatálnej leteckej nehode a nepodloženým teóriám o príčinách tejto tragédie ako životu a dielu generála Štefánika.
Štefánik sa po dlhých rokoch vracal do vlasti, pričom si sám zvolil cestu lietadlom. „Pritom mu bolo odporučené cestovať do vlasti špeciálnym vlakom, no generál ako vojenský pilot sa rozhodol vrátiť na ´krídlach´ lietadla,“ vysvetlil pre TASR Šumichrast. Odštartoval z letiska Campoformido pri Udine na palube ťažkého trojmotorového bombardéra Caproni Ca 33, ktorý talianske velenie starostlivo pripravilo a preverilo. Išlo o lietadlo, v ktorom podľa Šumichrasta letel prvý a zároveň poslednýkrát. Hoci mal tento stroj v mierových podmienkach zaistiť bezpečný návrat a pilotovala ho skúsená talianska posádka, počas približovacieho manévru sa neďaleko Ivanky pri Dunaji zrútil a všetci na palube zahynuli.
Odborníci dodnes pracujú s viacerými hypotézami nehody - od náhleho bezvedomia Štefánika až po pretrhnutú vlečnú anténu, ktorá sa v silnejúcom vetre mohla zamotať do výškového kormidla. Šumichrast odmieta teórie o zostrelení lietadla či následnom zastrelení generála na zemi. „Prišlo k nejakej neočakávanej udalosti, možno k zlyhaniu ľudského faktora,“ dodal s tým, že aj pitevné správy potvrdili zranenia charakteristické pre leteckú haváriu. Pamiatku na túto osudnú cestu i obrovské celoživotné dielo dnes v Bratislave pripomína unikátny technický exponát. V odletovej hale bratislavského letiska, ktoré od roku 1993 nesie Štefánikovo meno, je umiestnená verná replika lietadla Caproni Ca 33, na ktorom generál absolvoval svoj posledný let.
Vo svete sa zachovali len tri exempláre tohto bombardéra - dva originály sú v talianskom Historickom múzeu vojenského letectva a v Národnom múzeu letectva USA, tretí je bratislavská replika.Pri príležitosti výročia tragického úmrtia M. R. Štefánika sa každoročne konajú celoslovenské i regionálne spomienkové podujatia. Kľúčovým miestom pietnych aktov je tradične Mohyla na Bradle a jeho rodné Košariská, kde si pamiatku jedného zo zakladateľov československého štátu pripomínajú zástupcovia štátnej správy, ozbrojených síl, diplomatického zboru i široká verejnosť kladením vencov a zapálením spomienkových ohňov.
(TASR)