Zoo prichádza s ďalšími umeleckými dielami, zastrelené vlky vás chytia za srdce

Zoo Bratislava pokračuje v rozvíjaní priestoru, kde sa stretáva príroda, vzdelávanie a umenie. Podľa vzoru moderných zoologických záhrad v zahraničí pribúdajú v areáli diela, ktoré nielen esteticky dopĺňajú prostredie, ale aj otvárajú dôležité spoločenské a environmentálne témy. Informovasla nás o tom Zuzana Dzurdzíková z oddelenia amrketingu zoologickej záhrady.

Pri výbehu vlkov v Karpatskom lese pribudlo dielo Hranica (2025) od Alexandry Hoferovej, ktoré reaguje na súčasnú situáciu povoleného odstrelu chránených druhov. Autorka vychádza z príbehu vlčieho páru, ktorý bol po prekročení hranice národného parku zastrelený.

"Dve sochy zdanlivo spiacich vlkov tematizujú hranicu medzi ochranou prírody a jej ničením a pripomínajú, že aj rozhodnutia vykonávané „v mene bezpečnosti“ môžu ohrozovať prirodzenú rovnováhu. Vlky sa stávajú symbolom slobody, ktorú spoločnosť často oslabuje strachom, predsudkami a politickými rozhodnutiami," uviedla Dzurdzíková.

Socha funguje ako pomník, tichá výzva na zastavenie sa a premýšľanie nad tým, kde ležia hranice moci, zodpovednosti a súcitu.

Pocta rysovi - bronzové dielo vytvorené tradičnou technikou

Pri výbehu rysa ostrovida pribudla nová bronzová socha od Filipa Šicka, ktorá vzdáva hold tomuto tichému, no majestátnemu obyvateľovi lesov, a zároveň erbovému zvieraťu bratislavskej zoo. Dielo pôsobí pokojne a vyrovnane, rys hľadí smerom k návštevníkom, akoby ich ticho vítal a prijímal na okraj svojho revíru. Táto jemná prítomnosť má za cieľ vytvárať priestor na spomalenie a uvedomenie si vzácnosti tohto vzácneho druhu.

"Socha vznikala tradičnou technikou odlievania na stratený vosk. Autor najskôr vymodeloval rysa z hliny, podľa ktorej sa zhotovila gumená forma. Z nej vznikol voskový odliatok, ktorý sa obalil do šamotovej formy. Po vytavení vosku sa dutina zaliala roztaveným bronzom. Po rozbití formy nasledovalo cizelovanie, opracovanie, dôkladné čistenie a patinovanie. Výsledkom je trvácne bronzové dielo, ktoré odteraz obohacuje priestor na oddych pri výbehu rysa ostrovida," opísala Dzurdzíková.

Umenie ako nový rozmer zoo

V lete bol v areáli inštalovaný aj monumentálny objekt Črevo od Anetty Mony Chişa a Lucie Tkáčovej, ktorý v krátkosti pripomína význam mikrobiómu a neviditeľných ekosystémov ľudského tela.

"Pribúdajúce umelecké intervencie sú súčasťou širšieho trendu moderných zoologických záhrad – prinášať popri starostlivosti o zvieratá aj estetický a kultúrny rozmer, ktorý návštevníkom ponúka priestor na rozjímanie, citlivé spoznávanie prírody a nové súvislosti. Zoo Bratislava bude v tomto programe pokračovať a plánuje aj ďalšie diela, ktoré podporia vnímanie zoologickej záhrady ako kultúrneho, vzdelávacieho a komunitného priestoru," vysvetlila Zuzana Dzurdzíková .

(ms)