Nová štvrť Majer Vajnory prinesie mestskej časti vybavenosť, riešenia v doprave, hospodárení s vodou, a jeden z najväčších parkov v meste

Zdroj: JTRE

Územie starého letiska pri Vajnoroch čaká na svoju premenu už dlhé roky. Podľa vzoru iných európskych miest tu má vzniknúť živá štvrť, ktorá prinesie dostupnejšie bývanie, obchody, služby a prácu blízko domova. Ambíciou novej štvrte zároveň nie je splynúť so zástavbou pôvodných Vajnôr, ale stať sa ich dobrým susedom.

Spájať ich má centrálny park, ktorý pomôže zadržiavať dažďovú vodu a ochladzovať prostredie. Okolo neho postupne vznikne kompaktná štvrť s vlastným charakterom, vybavenosťou a dobrým napojením na okolie. O tom, ako môže nová štvrť pomôcť rozvoju mestskej časti a zároveň prispieť k spomaleniu odlivu obyvateľstva z Bratislavy, porozprávali architekti a autori urbanistickej štúdie Juraj Benetin, Miroslava Argalášová a Michal Marcinov.

Aký je váš osobný vzťah k lokalite starého letiska?

Juraj Benetin: Na rozvoji štvrte pracujeme už viac ako päť rokov a územie dôverne poznáme. Vieme o jeho silných a slabých stránkach a rozprávame sa aj s ľuďmi v okolí. Za tie roky už neostal kamienok, ktorý sme v lokalite neotočili. Staré letisko sa mi však spája aj so športovou halou a s klubom Hangair. Pravidelne tam vodím syna na hodiny skejtbordingu.

Miroslava Argalášová: Ja som územie spoznala, až keď nám projekt pristál na stole. Okamžite sa však stalo mojou srdcovkou. Lokalita je taká veľká, že sme prvé koncepty s Jurajom kreslili najhrubšími fixkami, aké sme v ateliéri našli.

Zdroj: Compass Architekti

​V súčasnosti sa na území starého letiska uvažuje o rozvoji novej štvrte. Prečo práve tu?

Juraj Benetin: Veríme, že Bratislava sa má rozvíjať polycentricky v rámci svojich katastrálnych hraníc. Polycentrický rozvoj je taký, kde rozvíjame nielen existujúce, ale aj nové lokálne centrá naprieč celým územím mesta. Naša pozornosť by nemala byť len na centre a najbližšom okolí, lebo veľa ľudí žije na kraji mesta. Títo ľudia potrebujú dostupnejšie bývanie, obchody, služby, prácu blízko domova a lepšie verejné priestory, ktoré im teraz chýbajú.

Zdroj: Matej Fabianek

​Miroslava Argalášová: Plocha letiska je zároveň majetkovoprávne vyrovnaná a dá sa rozvíjať v rámci jednej premyslenej idey. V Bratislave bráni komplexnému rozvoju mnohých oblastí práve delenie na menšie územia, ktoré vlastnia mnohí vlastníci. Okrem toho má územie starého letiska veľký potenciál napojenia na mestskú a medzimestskú verejnú dopravu, ako aj na diaľnicu.

Zdroj: JTRE

Čo prinesie rozvoj tohto územia hlavnému mestu?

Miroslava Argalášová: Nová štvrť môže obohatiť mesto o nových obyvateľov, ktorí by inak denne prichádzali z okolia. Odliv obyvateľov za katastrálne hranice mesta je v posledných desaťročiach naozaj dramatický. Od roku 1990 Bratislave ubudli obyvatelia, zatiaľ čo okolité obce narástli o viac ako 80-tisíc obyvateľov. Približne 40 % z prírastku okolitých obcí tvoria práve pôvodní obyvatelia Bratislavy. Mesto a jeho infraštruktúru však naďalej intenzívne využívajú na prácu, kultúru a iné služby.

Juraj Benetin: Dôvodom odlivu obyvateľstva je najmä nedostupnosť bývania v rámci hraníc mesta. Bratislava nestíha vytvárať takú ponuku, ktorá by vyrovnala dopyt. Bytov sa stavia málo a aj preto sú drahé. Keďže okolité obce, naopak, stavajú veľa, za rovnakú cenu ako byt v Bratislave môžeme dostať rodinný dom tesne za jej hranicami. Pre mnohých je to jasná voľba. Práve rozvoj väčších území na periférii mesta by tento trend mohol spomaliť.

Zdroj: JTRE

​Aká bude nová štvrť? Zachovajú si Vajnory svoj vidiecky charakter, na ktorý sú Vajnorčania hrdí?

Juraj Benetin: Ambíciou projektu nie je spojiť sa so zástavbou pôvodných Vajnôr, ale stať sa ich dobrým susedom, ktorý prinesie riešenia v doprave, hospodárení s vodou a ponúkne potrebnú vybavenosť.

Čo ponúkne nová štvrť pôvodným obyvateľom Vajnôr?

Juraj Benetin: Pôjde najmä o vybavenosť, obchody, služby a pracovné príležitosti, zlepšenie dopravnej situácie, nové verejné priestory a množstvo zelene v podobe veľkého parku. Otvoria sa tak nové možnosti pre lokálny život, vďaka čomu sa zníži potreba zdĺhavého cestovania mimo mestskej časti. Nová štvrť lokalitu obohatí aj o polikliniku, školu, škôlky, ale aj o kostol či dom seniorov. Na prízemí bytových domov zase vznikne priestor pre malé prevádzky s obchodmi, gastrom a so službami.

Vajnory dlhodobo bojujú s rozsiahlymi zápchami. Ako v tomto smere môže pomôcť ich budúci sused?

Miroslava Argalášová: Na zlepšenie verejnej dopravy v rámci mestskej časti je podľa kompetentných potrebná určitá kritická masa ľudí a obyvateľov. Práve rozvoj územia starého letiska s prípadným rozvojom v rámci pôvodných Vajnôr už vytvára taký objem obyvateľov, aby bolo odôvodnené vybudovanie novej električkovej trate. Najzásadnejším zlepšením budú dve nové električkové trate. Prvá by viedla zo Zlatých pieskov cez vajnorský nadjazd až na Rybničnú ulicu s potenciálom vytvoriť okruh medzi Vajnorskou a Račianskou radiálou. Druhá by smerovala z mestskej časti Krasňany cez novú štvrť až na okruh na Rybničnej. Okrem toho sa uvažuje o vytvorení terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) na zastávke Bratislava-Vajnory. Pôjde o prestupnú zastávku medzi vlakom a mestskou verejnou dopravou. 

Samozrejme, okrem verejnej dopravy sa počíta so zlepšením stavu cestnej infraštruktúry a križovatiek. V tomto smere bude kľúčové dokončenie diaľničnej križovatky D1/D4. Rovnako dôležitá je už v prvej fáze rekonštrukcia križovatky pri OC Vajnoria, rekonštrukcia vajnorského nadjazdu a následne aj vybudovanie vajnorského obchvatu, na ktorý sa už dlho čaká.

Zdroj: Marek Kikinder

​Hovorili ste o centrálnom parku, ktorý prepojí Vajnory s novou štvrťou Majer Vajnory. Ako bude vyzerať?

Michal Marcinov: Centrálny park, ktorý bude mať takmer 11 hektárov, čo je pre lepšiu predstavu veľkosť asi sedemnástich futbalových ihrísk, bude srdcom celej štvrte. Jeho návrh vychádza aj z toho, ako územie využívajú ľudia už teraz. Chceme, aby si park zachoval rekreačnú funkciu a zároveň priniesol mnoho ďalších možností. Bude to hlavný verejný priestor, kde sa budú môcť stretávať pôvodní aj noví obyvatelia. Vďaka rozvoju územia v jeho okolí pribudnú aj nové cyklotrasy, chodníky, bulvár s električkou, malé námestia, športoviská a ihriská pre deti.

Zdroj: ateliér LABAK

Výzvou pre rozvoj novej štvrte bude nakladanie s dažďovou vodou. Oblasť je známa nepriepustným povrchom, kde napršaná voda nedokáže vsiakať do zeme a vytvára veľké mláky. Ako si návrh štvrte poradí s touto výzvou?

Michal Marcinov: Výzvy spojené s manažmentom vody spôsobuje podložie s nízkou priepustnosťou. Riešenie spočíva vo využití konceptu modro-zelenej infraštruktúry, ktorá dažďovú vodu v území zachytí vďaka prepojenej sieti prírodných systémov, ako sú mokrade, retenčné nádrže, priepustné povrchy a vegetácia. Znížime tak riziko zaplavenia v prípade búrok alebo extrémnych zrážok. Najdôležitejšiu úlohu bude mať centrálny park, ktorého primárnou ekostabilizačnou funkciou je práve zachytávanie prívalových dažďov.

V súčasnosti uvažujeme o dvojúrovňovom parku. V čase sucha budú využiteľné obidve úrovne, kým v čase dažďov bude využiteľná iba horná časť a spodná bude určená na zaplavenie. Keď príde zima a bude mrznúť, na spodnej úrovni sa bude dať aj korčuľovať. Je to bezpečné, aj keby bol odmäk, lebo plocha bývalého letiska nie je jazero.

Zdroj: Matej Fabianek

​Na čo sa v rámci pripravovanej štvrte najviac tešíte?

Miroslava Argalášová: Ja sa osobne najviac teším na to, ako táto nová štvrť premení celú oblasť a ako bude fungovať pre ľudí. Lebo to územie má obrovský potenciál, len ho treba dobre využiť. A my sa snažíme navrhnúť niečo, čo bude nielen pekné, ale aj funkčné a udržateľné. Chcela by som, aby sme sa raz po novej štvrti všetci spolu prešli, vyhodnotili, čo vyšlo a čo mohlo dopadnúť aj lepšie, a nakoniec skončili v kaviarni s výhľadom na živý park plný ľudí.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah