Centrum Bratislavy sa rozšíri do Petržalky. Nové Lido má aktualizovaný územný plán

Viac ako desaťročný proces aktualizácie územného plánu pre Celomestské centrum Petržalka, ktorého súčasťou je aj Nové Lido, je vo finále. Po hlasovaní Mestského zastupiteľstva môže na pravom brehu Dunaja vzniknúť kvalitné a zdravé mestské prostredie a Bratislava sa stane kompaktným mestom na rieke, nielen mestom stojacim pri rieke.  

Mestská štvrť Nové Lido pod vedením developera JTRE poskytne zmiešané územie s bývaním, potrebnou občianskou vybavenosťou, 20-tisíc pracovnými príležitosťami, veľkorysými a kvalitnými verejnými priestormi s dostatkom zelene a dobrým napojením na Petržalku, Staré Mesto a Ružinov. Vhodnou kombináciou funkcií tvorí mesto krátkych vzdialeností, kde majú obyvatelia a návštevníci všetko na dosah.

Nové Lido nadväzuje na historickú identitu miesta, zároveň má ambíciu stanoviť nový ekologický i komunitný štandard v rámci Slovenska aj celého stredoeurópskeho regiónu. Potvrdením záväzku rozvíjať územie priamo v srdci mesta udržateľne je aj získanie prvého stupňa certifikácie v prestížnom systéme BREEAM Communities International a cieľ dosiahnuť maximálnu možnú mieru uhlíkovej neutrality.

Dlhodobý plán rozvoja petržalského nábrežia Rozšírenie celomestského centra Bratislavy na petržalský breh plánuje mesto dlhodobo. Prvá idea siaha už do obdobia po druhej svetovej vojne. Do Územného plánu Bratislavy sa Celomestské centrum Petržalka dostalo v roku 2006. Pri tvorbe územného plánu bolo vtedy zohľadnené, že územie medzi Starým a Prístavným mostom je jediné miesto, kde sa môže centrum Bratislavy rozšíriť na pravý breh Dunaja v priamom kontakte oboch brehov a prepojiť tak zatiaľ odtrhnutú zástavbu Petržalky s mestom. Ostatné časti pravého brehu totiž tvorí prírodné prostredie, ktoré územný plán rešpektuje.

Základný dokument rozvoja mesta teda počíta s výstavbou na tomto území už takmer 20 rokov. Za ten čas sa však prirodzene zmenili potreby a nároky mesta a jeho obyvateľov na mestský charakter prostredia, dostatok zelene a voľnočasových možností. Preto začali odborníci pracovať na urbanistickej štúdii, ktorej cieľom bolo aktualizovať územno-plánovaciu dokumentáciu.

Po verejnom prerokovaní sa v roku 2016 stala jedným z podkladov pre zmeny a doplnky územného plánu. Trvalo ďalších osem rokov tvorby štúdií, konzultácií, verejných diskusií a aktualizácií projektu na základe podnetov mesta, kým návrh zmien a doplnkov prešiel verejným pripomienkovaním a dostal definitívnu podobu. Jednotlivé dokumenty boli v danom čase zverejnené a prerokované podľa zákona.

Vybudovanie Celomestského centra Petržalka je v súlade s aktuálnymi svetovými trendmi rozvoja udržateľných miest tým, že nerozširuje mesto zaberaním voľnej krajiny, ale ide o urbanizáciu v hraniciach mesta, navyše o premenu brownfieldu. Vďaka centrálnej lokalite, množstvu občianskej vybavenosti a navrhovanému vybudovaniu nových peších a cyklistických prepojení, električkovej trate a prestupného terminálu železnice a mestskej hromadnej dopravy s utlmením individuálnej automobilovej dopravy vnútri územia prispeje k tvorbe mesta krátkych vzdialeností a zníženiu emisií.

​Zachová sa viac zelene

Aktuálne schválené Zmeny a doplnky 10 v územnom pláne Bratislavy teda nemenia zelené plochy na stavebné pozemky, ale hovoria o tom, ako stavať s ohľadom na súčasné potreby mesta a jeho obyvateľov a v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Do územia vnášajú prevažne blokovú zástavbu, podobnú ako pri Jakubovom alebo Dulovom námestí, ktorá je predpokladom kvalitnejšieho mestského prostredia. Popri zvýšení intenzity zástavby zároveň v ešte výraznejšej miere zvyšujú podiel zelene.

Aktualizácia územného plánu umožní zachovanie prírodného charakteru inundačného pásma (medzi Dunajom a hrádzou), zachovanie a podmienky pre rozvoj vodáckych klubov a obnovenie kedysi obľúbenej pláže. S týmto cieľom bola v spolupráci s vodákmi pôsobiacimi v tomto území vypracovaná Štúdia športovo-rekreačnej zóny Lido. Pôvodný územný plán s tým, naopak, nepočítal a výraznú časť inundačného územia stanovil pre realizáciu obtokového kanála a umiestnenie občianskej vybavenosti, čo by znamenalo masívny výrub stromov.

Územie medzi hrádzou a Einsteinovou ulicou, medzi Starým mostom a Mostom Apollo, kde je plánovaná výstavba, má dnes z veľkej časti charakter brownfieldu s viacerými priemyselnými areálmi a z veľkej časti nie je prístupné širokej verejnosti. Premena územia na novú centrálnu mestskú štvrť s viacerými parkami, námestiami a ďalšími verejnými priestormi a funkciami oživí, sprístupní a zatraktívni tento priestor pre ľudí a vytvorí zaujímavé možnosti pre trávenie voľného času a rekreáciu.

Návrh Nového Lida je výsledkom dlhodobej prípravy developera JTRE so špičkovými domácimi aj zahraničnými architektmi, urbanistami, krajinnými architektmi a konzultantmi v oblastiach spoločenskej zodpovednosti, udržateľnosti, ekológie, sociológie či zelených technológií. Projekt sa preto zameriava na bezemisné obnoviteľné zdroje energií, pričom v území je využiteľná predovšetkým energia zo zeme, vody a slnka. Využitie inovatívnych technológií sa pozitívne prejaví na komforte bývania a práce, príjemnom a zdravom vonkajšom prostredí. Autormi urbanistickej štúdie sú Juraj Benetin s tímom z ateliéru Compass Architekti, na projekte spolupracujú aj architekti a urbanisti Jakub Cigler, Marko & Placemakers, Gehl Architects či GFI.

​

Mesto získa veľké investície

Zo Zmien a doplnkov bude profitovať aj mesto Bratislava. Zvýšenie intenzity zástavby vytvára ekonomické predpoklady na vybudovanie potrebnej mestskej infraštruktúry, na ktorú sa investori zaviazali vynaložiť takmer sto miliónov eur. Ďalších viac ako 75 miliónov eur investujú do verejných priestorov ako sú parky, centrálne námestie a mestský bulvár, promenáda či peší most cez Dunaj. Tieto investície idú nad rámec zákonného poplatku za rozvoj, ktorý prinesie samosprávam 26,5 milióna eur. Mesto tiež získa 97 nájomných bytov. Bratislavčania a návštevníci budú okrem verejných priestorov môcť využívať aj novú multifunkčnú halu pre kultúrne, spoločenské či športové podujatia.

S tým súvisí aj schválená zámena pozemkov. Jej hlavným princípom je zachovanie pôvodného stavu pozemkového vlastníctva. Aktualizácia územnoplánovacích dokumentov tak nespôsobí žiadnej zo strán ujmu ani prospech na úkor druhej strany. Zmyslom zámen pozemkov nie je zvyšovanie hodnoty pozemkov vo vlastníctve investorov ani Hlavného mesta. Dodržiava sa obvyklý princíp, keď komunikácie a verejné priestory vlastní verejný sektor – mesto alebo obec – a ich správu a údržbu pokrýva z daní a poplatkov od ich používateľov, ktorých do danej lokality prinesie nová výstavba. Zároveň mesto získa na náklady developerov scelený pozemok pre výstavbu základnej školy.

Bratislava získa vďaka zmene územného plánu Celomestského centra Petržalka:

Mestskú infraštruktúru v hodnote 96 miliónov eur Verejné priestory v hodnote 76 miliónov eur Poplatok za rozvoj vo výške 26,5 milióna eur

+35,5 % väčšiu plochu zelene oproti pôvodnému územnému plánu

97 mestských nájomných bytov

20 000 nových pracovných miest

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah