Bratislavčania lámu rekordy v nakupovaní, darí sa aj nákupným centrám

Zdroj: ms

Dôležitou súčasťou ekonomiky je nakupovanie. Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislavskom kraji s najvyššou kúpnou silou obyvateľstva, ale i koncentráciou predajní či nákupných centier. Či míňajú Bratislavčania viac, aké sú ich plány a kúpna sila, nám prezradila analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Pandémia, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia ovplyvnili pochopiteľne aj nákupy Bratislavčanov. Ich apetít po nákupoch bol však v apríli 2024 rekordne vysoký - najvyšší od vypuknutia pandémie.

V analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská venovala aktuálnemu záujmu Bratislavčanov o nákupy, ich kúpnej sile, ale aj tomu, ako nakupujú v obchodných centrách.

Analýza vychádza z aprílového prieskumu spoločností DATAMAR a MNFORCE, z údajov CBRE a z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia mali v uplynulých rokoch vplyv aj na nákupné správanie obyvateľov Bratislavského kraja. Avšak v tomto roku sa očakáva o niečo rýchlejší rast ekonomiky, inflácia spomaľuje a nezamestnanosť atakuje úrovne spred koronakrízy. Vidieť to aj na nákupnom apetíte Bratislavčanov,, ktorý je momentálne rekordne najvyšší od vypuknutia pandémie. Väčšina bratislavských domácností (až 87 %) v apríli 2024 plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 13 % opýtaných. Vyplynulo to z výsledkov aprílového prieskumu „Spotrebiteľská nálada: medziročné porovnanie“ spoločností DATAMAR a MNFORCE, ktorý sa realizoval počas 2. týždňa v apríli 2024. Prieskum je realizovaný pravidelne od marca 2020, teda od vypuknutia koronakrízy.

Bratislavčania sa v najmenšej miere plánujú obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 13 % z nich). Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby má v pláne 21 % obyvateľov Bratislavského kraja. Väčšia časť domácností z Bratislavy tak míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani. Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň znížil aj podiel takých domácností z Bratislavy a okolia, ktoré posúvajú na neskôr nákupy predmetov dlhodobej spotreby - ako napríklad oblečenie, nábytok, elektronika, automobil či nehnuteľnosť. V prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa aktuálne obmedzuje 35 % z opýtaných Bratislavčanov.

Len pre zaujímavosť, podľa prieskumu spoločností DATAMAR a MNFORCE, až dve tretiny Bratislavčanov aktuálne v nákupných centrách míňajú porovnateľne alebo viac ako vlani. Iba tretina domácností z Bratislavského kraja o niečo znížila výdavky v shoppingoch.

Kúpna sila Bratislavčanov je najvyššia v rámci SR

Bratislavský kraj je dlhodobo ekonomicky najsilnejším. Najvyššiu kúpnu silu jeho obyvateľov potvrdzujú viaceré ukazovatele ako napríklad HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách. HDP na obyvateľa (v bežných cenách) dosahoval v roku 2022 úroveň 41,1 tis. eur. Len pre porovnanie, HDP na obyvateľa za celú SR predstavoval 20 tis. eur a v jednotlivých (ostatných) regiónoch sa úroveň ukazovateľa pohybovala v rozpätí od 12,3 tis. eur v Prešovskom kraji po 21,2 tis. eur v Trnavskom kraji. Bratislavský kraj sa zároveň vyznačuje aj najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v apríli 2024 (podľa údajov ÚPSVaR) dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti 2,81 %, v celej ekonomike bola vykázaná na úrovni 4,99 %. Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol vlani 1 751 eur, v celej SR 1 430 eur. Obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách. V prípade Bratislavského kraja sú vklady v bankách (v prepočte na obyvateľa) dlhodobo aspoň trojnásobne vyššie v porovnaní s priemerným údajom za SR.

Nákupné centrá dominujú Bratislave už takmer štvrťstoročie. Aké trendy zaznamenávajú?
V nákupných centrách nájdeme zastúpené takmer všetky druhy obchodov, ale aj pestrú škálu služieb či gastro prevádzok. Preto tvoria reprezentatívnu ponuku, prostredníctvom ktorej možno mapovať zmeny v spotrebiteľskom správaní. Práve Bratislava sa vyznačuje najväčšou koncentráciou nákupných centier, nakoľko jej podľa údajov spoločnosti CBRE prislúcha vyše tretina z celkovej výmery v SR. V Bratislavskom kraji sa zväčšila výmera nákupných centier za posledné desaťročie o 46 %, v ostatných regiónoch SR o 27 %.

Spomedzi všetkých negatívnych faktorov posledných rokov boli „shoppingy“ zasiahnuté najmä pandémiou, resp. lockdownami, počas ktorých boli kamenné predajne či prevádzky služieb zatvorené. Zákazníci tak vo väčšej miere nakupovali formou online. Avšak po uvoľnení opatrení na jar 2022 bol ihneď evidovaný návrat k normálnemu správaniu spotrebiteľov – teda návrat do fyzických prevádzok. Nákupné centrá ustáli aj minulý rok, ktorý bol poznačený vysokou infláciou v krajine. Ich návštevnosť na Slovensku medziročne vzrástla o 3 %, obrat sa oproti predchádzajúcemu roku zlepšil o 6 %. Vyplynulo to z údajov spoločnosti CBRE.

(ts,ms)