Zdroj: ac
Dunaj v Bratislave patrí k dominantám mesta. Mnoho ľudí - turistov prichádza do Bratislavy práve prostredníctvom rieky. Napríklad pred pandémiou, v roku 2019 sem priplávalo 3 200 lodí.
Viac ako tritisíc lodí znamená 218.660 eur vyzbieraných za kotvenie v prístave, ktorý spravuje spoločnosť Verejné prístavy a.s. Za tento rok prišlo do Bratislavy 600-tisíc turistov. To je pekná suma, no ak si poviete, že dali zarobiť aj mestu, mýlite sa.
"To je pekné, že sem príde ročne 600-tisíc turistov, ale oni majú na lodi 5-hviezdičkové služby. Všetko All inclusive. Oni si v tom meste nedajú ani tú kávu," vysvetľuje Tomáš Kalina, generálny riaditeľ sekcie vodnej dopravy MOV SR. Títo turisti neplatia ani mestskú daň, pretože spia na plavidle. Aký má príjem mesto z takýchto turistov? "V meste si kúpia akurát tak magnetku alebo vstupné do múzea alebo na hrad. Pravda je ale aj tá, že je dôležitéže, čo mesto ponúkne turistom. Že tu máme hrad, kultúrne pamiatky, to je v poriadku. Turistika je už ale založená na iných veciach, ponukách. A toto je aj úloha mesta, aby zatraktívnila Bratislavu práve na tej ceste," pokračuje Kalina.
Iný názor má na to odborníčka na cestovný ruch a poslankyňa mestského zastupiteľstva Soňa Svoreňová. "Tento problém nijak nesúvisí s nedostatočnou ponukou atrakcií alebo akýmkoľvek stavom mesta, ako sa laici často domnievajú. Gro pasažierov lodí predstavujú cezoceánski turisti a ten, kto rozhoduje o trase, sú operatívni manažéri lodných spoločností, ktorých zaujíma v prvom rade "cveng" mena destinácie. Skrátka Bratislava nie je mesto historického významu, o ktorom už každý počul aj za oceánom, a teda sa sem chce pozrieť. Plavba, na ktorej by boli povedzme dva dni v meste, o ktorom väčšina klientely nikdy nepočula, sa nebude dobre predávať. Klienti lodných spoločností naše mesto vnímajú ako útulné, príjemné, čisté- čiže stereotypy, ktoré s ním spájajú obyvatelia, nepotvrdzujú. Čiže zmena tohto stavu, teda že mesto nemá dostatočnú značku a meno, vyžaduje veľmi dlhodobú systematickú a hlavne v jednej línii roky pokračujúcu prácu - čo žiaľ nie je naša silná stránka, nielen ako mesta, ale ani ako krajiny," vysvetľuje Svoreňová.
Zdroj:
FB Soňa Svoreňová
Soňa Svoreňová.
Posledné dva roky ale také bohaté na príval turistov samozrejme neboli. V roku 2020 to bolo 700 pristátí lodí, a teda 33.800 eur pre prístav. O rok neskôr - 1200 pristátí lodí, čo bolo 62.000 eur za kotvenie.
"Čo sa týka finančného osohu, sme asi opäť unikát na Dunaji. Hlavné mesto neparticipuje na finančných benefitoch z prístavných poplatkov. Pontónové miesta prenajíma spoločnosť verejné prístavy súkromným prevádzkovateľom. Akcionárom tej je ministerstvo dopravy. Že je to unikát tvrdím preto, že zvyčajne je mesto priamo majetkovo účastné v takejto firme. Vo Viedni pontóny spravuje spoločnosť, ktorá patrí pod mestský holding- jej zisky teda idú do mestskej pokladnice. Mimochodom, táto spoločnosť je aj akcionárom jednej zo súkromných firiem, ktoré prevádzkujú pontóny u nás. To jej samozrejme nemožno vyčítať, ide o legitímne a dobré rozhodnutie viedenskej firmy . Výsledkom ale je, že paradoxne Viedeň na poplatkoch zaplatených u nás benefituje viac ako Bratislava. Už dávnejšie som otvárala túto tému, že Bratislava ako mesto by sa mala zapojiť do súťaže o pontónové miesta a pokúsiť sa implementovať viedenský model, ale zatiaľ, žiaľ, táto myšlienka nedostala podporu na jej praktickú realizáciu," dodáva poslankyňa.
(ivk)