Vinári upozorňujú: Slovenské vinohradníctvo je v najhoršom stave za posledných 30 rokov

Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska upozorňuje, že v roku 2021 stále pretrváva trend poklesu rodiacich vinohradov. V roku 1989 bolo na Slovensku 35.000 hektárov rodiacich vinohradov, na konci roka 2021 ich výmeru odhadujú na úrovni okolo 7400 hektárov vinohradov, čo predstavuje pokles za tridsať rokov o viac ako 78%. Považujú to za alarmujúce a výsledok nezáujmu minulých vlád.

Tohtoročná úroda rodiacich vinohradov na Slovensku je na vysokej kvalitatívne úrovni, čo podľa našich vinohradníkov dokazuje, že Slovensko ani zďaleka nevyužíva svoj plný potenciál, pričom správnymi reformami vo vinohradníctve, môže začať vinohradníctvo efektívne podporovať turistický ruch a gastrosektror, čo sa štátu vráti v podobe priamych a nepriamych daní.

"Slovenské vinohradníctvo sa nachádza v bode, keď bez zásahu štátu, výraznej podpory Ministerstva pôdohospodárstva a dotácií prídeme do 10 rokov do stavu, že slovenské vinohrady budú mať jednu z najmenších rozlôh vo svete. Následná náprava a vysádzanie nových vinohradov bude trvať generácie a vyžadovať si investície v stovkách miliónov eur," tvrdí Roman Mács, kancelár Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska. 

Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska ďalej upozorňuje, že krajiny ako Albánsko, Kazachstan alebo Azerbajdžan majú už dnes vyššiu výmeru vinohradov ako Slovensko, a to vďaka štátnym podporám a národným podporným programom.

Preto volajú po urýchlených reformách a väčšej kontrole celého vinohradnícko-vinárskeho odvetvia. Jedno z riešení problému klesajúcej výmery vinohradov vidia v sprísnení kontroly pohybu vína, hlavne dovozov a ich umiestnení na domácom trhu. Situácia na trhu v roku 2021 s dovozovým vínom a hroznom podľa nich stále pripomína divoké deväťdesiate roky.

"Poddimenzované kontrolné orgány hrajú do karát priekupníkom s cisternovým vínom. Upozorňujeme, že dnes je jednoduché doviezť na Slovensko akékoľvek víno nejasného pôvodu, kvality alebo kontroly, či vôbec pochádza z hrozna, prakticky bez akejkoľvek hĺbkovej kontroly. Na dovoz a vývoz vína stačí zjednodušený sprievodný dokument," dodáva Mács s tým, že kontrola a monitoring dovozového vína a hrozna na Slovensku je prakticky nulová. Kontrolné orgány na víno a hrozno sú podľa ich informácií poddimenzované ľudsky, finančne a technologicky, čo vyhovuje mnohým nekalým praktikám.

Cech vinohradníkov a vinárov zároveň žiada o zavedenie dotácie vo výške 0,23 eura na každý jeden kilogram vypestovaného hrozna zo Slovenska. 

Na Slovensku podľa nich „vyrobíme“ a exportujeme násobne viac vína, ako máme vinohradov. Pri porovnaní oficiálnych údajov dovozu vína, ktorý je 871-tisíc hektolitrov, jeho domácej spotreby 671-tisíc hektolitrov a následného vývozu vína 488-tisíc hektolitrov s množstvom dopestovaného slovenského hrozna dochádza k jasnému falšovaniu vína a jeho neoficiálnym dovozom.

"Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska upozorňuje, že oficiálna spotreba vína na hlavu nekorešponduje s realitou. Vývoz slovenského vína a domáca spotreba slovenského vína je vyššia, ako je samotná produkcia z doma dopestovaného hrozna. Je to nepriamy dôkaz, že na trhu s vínom dochádza k únikom a nereálnym narábaním s dátami, ktorými disponuje Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sú od reality vzdialené, ako voda od vína. Žiadame, aby z každého dopestovaného kilogramu slovenského hrozna bolo možné uviesť na trh presné množstvo vína, a to za podmienky, že nebude možné podvodným a nekontrolovateľným spôsobom využiť túto kvótu viacnásobne," dodáva Mács.

(ms)