Po ťažkej chorobe zomrel novinár Štefan Šimák, zakladateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ

V utorok (26. 1.) neskoro večer zomrel vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe novinár, vydavateľ a publicista Štefan Šimák.

Štefana Šimáka poznala novinárska obec, ale i verejnosť najmä ako jedného z majiteľov a zakladateľa vydavateľstva Spoločnosť 7 PLUS, ktoré vydávalo celý rad časopisov, pričom týždenník PLUS 7 DNÍ sa stal legendárnym a zohral kľúčovú úlohu v boji za demokraciu v časoch vlád Vladimíra Mečiara.

"Padni, komu padni," znelo už slávne heslo Štefana Šimáka, ktoré neustále vštepoval novinárom vo svojom vydavateľstve. "Asi najlepšie vzťahy som mal s Mikulášom Dzurindom, ale aj on sa potom na nás naštval, lebo si myslel, že budeme poslúchať. Keď sa ukázalo, že to nie je pravda, tak ochladol. Najdlhšie to trvalo Ficovi, kým pochopil, že nie sme proti nikomu ani za nikoho. Nakoniec sme sa celkom príjemne porozprávali, ale to sme už predávali vydavateľstvo," prezradil Šimák v rozhovore pre denník Sme v roku 2019.

Väčšinu svojich zamestnancov poznal dokonca po mene, čo dnes zďaleka nie je samozrejmosťou. "U neho to bolo prirodzené, trojica majiteľov vybudovala veľké a silné vydavateľstvo prakticky ´od piky´ a po celý čas, čo ho vlastnili, mohli ste ich stretnúť v závodnej jedálni. Štefan Šimák stál s táckou v rade medzi ostatnými ľuďmi, grafikmi, redaktormi, fotografmi a ďalšími, ktorým dával prácu. Ak by prišiel niekto nezainteresovaný, ani by mu nenapadlo, že pred ním stojí majiteľ celého vydavateľstva," zaspomínal si jeden zo zamestnancov.

Na prácu redaktorov bol náročný. Pedant, ktorý si všimol aj ten najmenší detail, čo v texte „nesedel“. Publikované články v denníku a časopisoch svojho vydavateľstva čítal veľmi pozorne a keď objavil chyby či nepresvedčivú argumentáciu, neraz o nej nekompromisne debatoval v konkrétnej redakcii. Aj v tejto polohe bol silnou, a zároveň inšpiratívnou autoritou. Vzbudzoval rešpekt, pritom bol veľmi ľudský a veľkorysý – nie raz ponúkol pomoc zamestnancovi, ktorý sa ocitol v tiesni. Sám od seba, bez požiadania či prosby.

"Spomínam si na neho ako na veľmi silnú autoritu, pred ktorou mali rešpekt nielen redaktori, ale aj ich šéfovia. Spolu so šéfredaktorom Milošom Luknárom (dlhoročný šéfredaktor PLUS 7 DNÍ - pozn. red.) vošli do histórie slovenskej žurnalistiky, pretože za čias mečiarizmu boli jedným z pilierov slobodného ducha a prejavu v médiách. Na druhej strane však rád s každým debatoval, či to bol novinársky elév alebo skúsený harcovník. Raz mi pri obede vo firemnej „tackárni“ ospevoval slovenské vínka, aj preto som pochopila jeho neskorší záujem víno dorábať a predávať. Jeho úmrtie mi však pripomenulo aj smutnú skutočnosť, že takých vydavateľov, akým bol Štefan Šimák, teda ktorí médiám rozumeli, dnes už veľa nie je," vyjadrila sa pre Bratislavské noviny bývalá šéfredaktorka PLUS 7 DNÍ Katarína Šelestiaková.

Nezávislý týždenník PLUS 7 DNÍ založil Štefan Šimák  roku 1990 spolu s Jozefom Dukesom a ďalšími spoločníkmi. Od roku 1993 boli Štefan Šimák spolu s Jozefom Dukesom konateľmi vydavateľstva Spoločnosť 7 PLUS, ktoré vydávalo množstvo populárnych periodík, napríklad denník Plus JEDEN DEŇ (od roku 2006), týždenníky PLUS 7 DNÍ, Báječná žena, Šarm či mesačníky Zdravie, Záhradkár, Emma, Brejk a ďalšie tituly vrátane detských časopisov. V roku 2013 sa súčasťou vydavateľstva stala internetová skupina Centrum Holdings (Atlas.sk, Centrum.sk). Spoločnosť 7 PLUS v roku 2014 odkúpila investičná skupina Penta. 

​Takto vyzeralo prvé vydanie týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Štefan Šimák pre Plus JEDEN DEŇ v roku 2010:

"Čo je to chudoba? Mama je dvojnásobná vdova a mala nás šesť detí. Ale nikdy som sa chudobný necítil. Detstvo je v tomto zázračné. A neskôr sme na tom boli ako väčšina, tak nijako.
Peniaze som musel začať brať vážne, keď som pochopil, že vydavateľská činnosť nie je len sloboda slova, ale aj kruté a nemilosrdné podnikanie. Vydávať týždenník bez peňazí je nemožné.
Raz, keď sme sa už trošku rozbehli, vykradli nám redakciu, kompletnú techniku. Nemali sme ani na výplaty. Všetci začali byť nervózni, najmä obchodní partneri. Tak sme s Jozefom Dukesom zobrali hotovosť, čo nám zostala, išli sme do predajne Dielo a nakúpili obrazy. Rozvešali sme ich po stenách a všetci sa upokojili. Ľudia si asi povedali, že tí chlapi na tom nemôžu byť zle, keď utrácajú za umenie. Peniaze sú pohonná hmota aj olej na chod firmy, na platy, honoráre, faktúry, na rozvoj. Nikdy sme od nikoho nič nechceli. Nie je za nami žiadna politická strana ani sponzori. To je zdroj nášho sebavedomia a nezávislosti. V čase veľkej privatizácie sme mohli získať podiel v tlačiarni v hodnote stovák miliónov korún. Po otázke: „A čo za to, chlapi?“ sme sa však zodvihli a odišli. Peniaze treba zarobiť, naučiť sa hospodáriť. Vedeli sme, že treba mať zázemie, budovu, techniku, ukladať na horšie časy. Keby sme neboli opatrní, kríza by nás bola možno prevalcovala. Uvedomujem si silu peňazí. Ale aj ich slabosť."

Štefan Šimák sa narodil 27. marca 1948 v Turzovke. Vo svojom rodnom meste ukončil Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu a v rokoch 1966 - 1968 študoval na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici dejepis a ruštinu. Po sovietskej invázii do Československa v auguste 1968 štúdium prerušil. Začal sa venovať novinárskej práci. Ešte v tom istom roku sa stal redaktorom okresných novín Za nové Kysuce v Čadci.

O rok neskôr sa prihlásil na konkurz na miesto krajového redaktora Československého rozhlasu pre severné Slovensko so sídlom v Žiline. Na tomto poste strávil sedem rokov. V roku 1979 úspešne zavŕšil štúdium na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

V ďalších rokoch pôsobil ako redaktor Československého rozhlasu v Bratislave a Prahe, zameriaval sa na zahraničnú politiku. V období rokov 1982 – 1987 pracoval v Moskve ako zahraničný spravodajca, neskôr ako vedúci moskovskej pobočky Československého rozhlasu. Za túto prácu dostal jedno z najvyšších rozhlasových vyznamenaní Zlatý mikrofón Československého rozhlasu.

Od roku 1987 bol zástupcom šéfredaktora hlavnej redakcie spravodajstva Slovenského rozhlasu. Po Novembri '89 patril k účastníkom revolučných zmien v rozhlase. Absolvoval manažérsky kurz vedúcich rozhlasových pracovníkov v Deutsche Welle v Kolíne nad Rýnom a zastupoval Slovenský rozhlas v European Broadcasting Union (EBU) v Ženeve.

V roku 1990 založil týždenník PLUS 7 DNÍ a vydavateľstvo 7 PLUS.

Spoločne s Milošom Nemečkom sa tiež Štefan Šimák podieľal na založení Združenia vydavateľov periodickej tlače na Slovensku a bol jeho dlhoročným viceprezidentom.

Štefan Šimák spolu so synmi v apríli roku 2015 založil firmu Zámocké vinárstvo Pezinok. Venoval sa intenzívne rekonštrukcii Pezinského zámku a rozvoju vinárstva i gastronómie a cestovného ruchu v jeho priestoroch pod značkou Šimák Zámok Pezinok.

Za publicistickú činnosť mu v roku 2000 udelili cenu Krištáľové krídlo. Šimák tiež získal výročnú cenu Samuela Zocha za rok 2019, ktorú udeľuje Bratislavský samosprávny kraj. Za zásluhy o komplexnú rekonštrukciu Pezinského zámku v rokoch 2015 až 2019 mesto Pezinok 14. júna 2020 udelilo Štefanovi Šimákovi Medailu so stužkou "Za zásluhy o rozvoj mesta". Svoje skúsenosti s budovaním i predajom vydavateľstva zaznamenal v knihe Nehovorte mi magnát (2016).

(ms, ac, tasr)