Spomínate si na ňu? Presne pred desiatimi rokmi sme naposledy platili slovenskou korunou

Presne pred desiatimi rokmi, teda 16. január 2009, sa platilo u nás naposledy korunou. Euro sme mali síce už od 1. január spomínaného roku, ale ešte viac ako dva týždne sme mohli v hotovosti platiť oboma menami. Pokiaľ ide o korunu, v piatok 16. januára 2009 to však bolo napsoledy.

Slovenská koruna nemala veľmi dlhú históriu, keďže ako mena bola zavedená až po osamostatnení sa Slovenska, konkrétne od  8. februára roku 1993. Ako mena formálne zanikla už1. januára 2009, ke´d bolo na našom území zavedené euro, ale v obchodoch ste ňou mohli platiť až do 16. januára. V tomto krátkom období boli v obehu obe meny.  

Spomínate si ešte, akými mincami či bankovkamis me dovtedy platili?  Pokiaľ ide o bankovky, boli v  hodnotách 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. 

Spomínate si ešte na ne? Prinášame vám vyobrazenia starých bankoviek aj s popisom zo stránky Národnej banky Slovenska.

20 korún:

​Na lícnej strane bankovky bol portrét prvého známeho slovenského vládcu, kniežaťa Pribinu, ktorý sídlil v Nitre do roku 833:

Na rubovej strane bankovky bol zobrazený Nitriansky hrad. Týmto motívom sa viacnásobne prelínala časť koráľkového náhrdelníka z 9. storočia s bronzovým príveskom v tvare mesiaca, ktorý pochádza z archeologického náleziska Nitra-Lupka:

​50 korún:

Námet lícnej strany bankovky bol venovaný prvým slovanským vierozvestom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi:

​Na rubovej strane bankovky bol motív zobrazujúci dve ruky, medzi ktorými je prvých sedem písmen staroslovienskej abecedy hlaholiky ako symbol daru svätcov starým Slovanom. Zrkadlovo obrátená silueta stredovekého kostolíka z Dražoviec (okres Nitra) je symbolom raného kresťanstva na našom území:

100 korún:

​Na lícnej strane bankovky bola zobrazená Madona podľa plastiky z oltára Narodenia v kostole svätého Jakuba v Levoči. Autorom gotickej plastiky je významný stredoveký sochár a rezbár Majster Pavol:

​Na rubovej strane bankovky bolo miesto pôsobenia Majstra Pavla - Levoča s dvoma dominantami, kostolom svätého Jakuba a historickou radnicou:

​200 korún:

Na lícnej strane bankovky bol vytlačený portrét Antona Bernoláka (1762-1813):

​Na rubovej strane bankovky bola vyobrazená historická veduta Trnavy z 18. storočia. V popredí dominuje súčasný pohľad na symbol mesta - renesančnú Mestskú vežu:

​500 korún:

Námetom lícnej strany bankovky bol Ľudovít Štúr:

​Rubovú stranu tvorila kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. Uprostred kompozície bolo najstaršie pôdorysné vyobrazenie Bratislavy z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA - Bratislavský hrad, tri kostoly v opevnení a štylizované zobrazenie Dunaja:

​1000 korún:

Na lícnej strane bankovky bol portrét Andreja Hlinku (1864-1938):

​Na rubovej strane bankovky boli vyobrazené prvky, ktoré súvisia s miestami Hlinkovho pôsobenia. Ústredným motívom je Madona Ochrankyňa zo stredovekej nástennej maľby rímskokatolíckeho kostola v Sliačoch pri Ružomberku. Ľavú časť bankovky vypĺňa obraz rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja v Ružomberku a v ľavej časti plášťa Madony je zakomponovaný motív Hlinkovho mauzólea:

​5000 korún:

Na lícnej strane bankovky bol portrét Milana Rastislava Štefánika (21.7.1880 - 4.5.1919):

​Na rubovej strane bankovky bola zobrazená mohyla M.R.Štefánika na Bradle. Cez tlačový obrazec sa prelínala časť súhvezdia Veľkej medvedice a v pravej hornej a dolnej časti obrazca boli vyobrazené kvety ponikleca veľkokvetého:

​Mince sme požívali v hodnotách  10 halierov, 20 halierov, 50 halierov, 1 koruna, 2 koruny, 5 korún a 10 korún. Na konci roka 2003 boli z obehu stiahnuté mince hodnoty 10 halierov a 20 halierov.

(ms)