FOTO: Čo sa deje s oblečením z kontajnerov Ekocharity? Iba pätina sa opätovne využije, zvyšok je odpad

Zdroj: nc

Občianske združenie Ekocharita zbiera zo sídlisk textilné oblečenie. Iba pätinu však vedia opätovne využiť, zvyšok su spraté, nepoužiteľné či nevyčistiteľné veci. Aj preto, že boli nekvalitnými handrami, už v čase, keď viseli na vešiaku v obchode. Ako to presne funguje, nám prezradil Juraj Kunak, ktorý toto občianske združenie zastupuje.

Boli sme sa pozrieť do sídla spoločnosti Ekocharita na Kopčianskej v Petržalke, kde nájdete textil z kontajnerov z celého Slovenska a ocitli sme sa vo veľkých skladových priestoroch plných vriec z kontajnerov, kde nás Juraj Kunak zástupca spoločnosti Ekocharita uviedol do problematiky.

Projekt Ekocharita vo svojom názve vystihuje, čo je zmyslom ich práce. Vyzbierané oblečenie sa snažia v prvom rade využívať pre rozvoj našej krajiny. „Snažíme sa zhodnotením tejto druhotnej suroviny podporovať neziskové charitatívne organizácie jednak zozbieraným oblečením, ale aj finančne,“ uviedol nás do problematiky Juraj Kunak. Ekocharita bola založená na prelome rokov 2016/2017, pôvodne bolo ich cieľom mať 200 kontajnerov, aktuálne ich je až 1 200.

V Bratislavskom kraji sa nachádza v súčasnosti okolo 250-300 kontajnerov, čo je ako vraví Peter úplne nepostačujúce číslo. „Niektoré mestské časti si povedia, že im stačí 20 kontajnerov, pritom ich tam treba 100. Našou úlohou je vlastne vyčleňovať textil z komunálu, textil je podľa zákona súčasťou zmesového komunálneho odpadu. Ten zvyšok, ktorý my vytriedime, dávame do komunálu alebo ide na recykláciu,“ prezradil Juraj. Zabezpečuje im to spoločnosť Marius Pedersen, ktorej za zvoz platia. Na zvoze a triedení odpadu pracuje momentálne tím okolo 20 ľudí. „Dnes nám došli kontajnery z Trenčína, 1,2 tony, to sú 2-3 autá. Na konci dňa sa nám zaplní celá ulička,“ hovorí Juraj.

Počet kontajnerov v hlavnom meste je však nedostatočný. Napríklad bratislavská Petržalka má 30 kontajnerov na textil, pritom Nitra ich má viac ako 150. Nitra má pritom rovnaký počet obyvateľov ako spomínaná mestská časť Bratislavy. „Niektorí ľudia si myslia, že my si tu vyťahujeme značkové oblečenie a pritom to tak vôbec nie je. Dôležité je, aby sme v kontajneroch nachádzali čistý ďalej použiteľný textil, ktorý môžeme posunúť,“ rozpráva ďalej.

​„Konzum a fast fashion rýchlo rastú, len za posledné roky to bolo o takmer 300 percent. Kedysi stačilo vyprázdniť kontajner raz za dva týždne, dnes máme tri kontajnery vedľa seba a vyprázdňujeme ich každý druhý deň. Z celého Slovenska vyzbierame denne 10 až 15 ton,“ prezrádza Juraj z Ekocharity. Ako nám ďalej vysvetlil, za rok je to tri milióny kilogramov, z toho všetkého sa využije v priemere iba 25 %, lebo ľudia do kontajnerov hádžu hocičo. „Nachádzame tam ocikané plachty, plienky, montérky od farby, roztrhanú detskú sedačku, plesnivé vankúše. to je zmesový komunálny odpad, to nie je textilný odpad. Tak, ako papierová škatuľa od pizze nie je papier, ale komunál,“ vymenúva.

Problémom je, že textil nie je súčasťou rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako pri iných odpadoch, napríklad elektronike. Za každý výrobok, ktorý  výrobca uvedie na trh, musí započítať aj poplatok, ktorý je potrebný na to, aby sa tovar vyzbieral a zhodnotil tzv. slúži na recykláciu. Pri plastových fľašiach je to jeden cent. Jediná krajina, v ktorej funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov, je Francúzsko. Ak je vec napríklad z udržateľnej bavlny, poplatok je logicky nižší, ak je to plastový predmet, poplatok je vyšší. Čo sa týka krajín V4, situácia je podobná ako u nás.

Okrem toho ľudia nevedia separovať, čo vyplynulo aj z analýzy plastového a papierového odpadu, ktorú urobila v Bratislave firma Naturpack.  Z nej vyplynulo, že v plastovom odpade je 25 % nesprávneho odpadu iného, pri papieri je to 15 %. 

Ekocharita však nie je v tomto segmente osamotená, spolupacuje s organizáciami a rôznymi komunitnými centrami po celom Slovensku. „Funguje to tak, že my to vytriedime do každej organizácie, s ktorou spolupracujeme, podľa jej potrieb. Jedni chcú bavlnu, iní džínsovinu,“ prezrádza Juraj. Napríklad do Slobody zvierat dávajú periny, deky, do Depaulu v spolupráci s aktivistami z Ružinov pozitív ponožky, Fashion revolution vytrieďujú džínsovinu, La Florita - Katarína Péterová upcykluje košele. Do Pezinskej chránenej dielne chodia so záclonami. Čo neviedia ďalej využiť, ide ďalej na recykláciu. Ako sme sa dozvedeli, Bratislava je výborné miesto na zber oblečenia, pokiaľ ide o jeho kvalitu. Čím idete ďalej smerom na východ, s kvalitou je to horšie, je tam väčšie percento odpadu. Tu kontajnery zvyknú "vyberať" aj ľudia z nižších sociálnych vrstiev.

Kontajnery majú okrem Bratislavy v Nitre, Prievidzi, Martine, Handlovej, Zvolene, Ružomberku. „Veľmi sa tešíme, keď prídu súkromné spoločnosti a dopytujú kontajnery,“ informuje nás.

Problémom tiež je, že veľmi rastie spotreba toho absolútne nekvalitného textilu. Juraj hovorí o lacných tričkách, ktoré sa do dvoch mesiacov rozpadnú, je to čistý polyester a plast, už na vešiaku je to odpad a nie textil. Nájdete tam veci s visačkami, ktoré ešte nikto nenosil. „Ľudia sa pýtajú, odkiaľ je toto mäso, šunka, ale nepýtajú sa, odkiaľ je oblečenie alebo ich to nezaujíma,“ hovorí. Podľa neho je už v súčasnosti  na trhu množstvo kvalitných lokálnych výrobcov. A hoci sú ich výrobky o trochu drahšie, sú vyrobené z udržateľných materiálov a dnes si viete už kúpiť aj kvalitnú vec v second-hande za dve eurá.

Čo sa týka prenájmu priestoru pre kontajnery, ak je to pozemok v správe obce, mestskej časti, tak musia mestkej časti platiť, ale neplatí to o každej. Niektoré mestské časti či iobce sú pokrokovejšie, vypýtajú si kontajnery a chcú ich tam zadarmo, pretože im tým vlastne znižujú množstvo komunálu. „Napríklad Rovinka si teraz objednala 15 kontajnerov, mestské časti sa musia postupne prestaviť na to, že toho odpadu je dnes veľmi veľa,“ pokračuje v rozprávaní.

Kontajnery Ekocharity však nenájdete v každej mestskej časti, nie sú  v Dúbravke, pretože tá si vybrala rakúsku Humanu a kontajnery nemajú ani v Starom Meste,  kde majú spoločnosť zo susedného Česka.  Najlepšia mestská časť z hľadiska kvality zberu a množstva kontajnerov (majú ich okolo 40 ks)  je Karlova Ves. Kvalitný zber majú podľa Juraja napríklad aj v Lamači. „Nedávno nás vyzval Ružinov, ktorý vymenil Humanu za našu poločnosť, čo sme veľmi radi,“ povedal.

A ako postupovať, keď máte záujem o kontajner z Ekocharity? „Prvým krokom je nás kontaktovať a to či už telefonicky, mailom, poštou alebo jednoducho prostredníctvom kontaktného formulára na našej webovej stránke. Konkrétna forma partnerstva a inej spolupráce sa dohodne na osobnom prostredí alebo inou formou komunikácie,“ hovorí na záver Juraj Kunak.

Ako dávať tovar do kontajnera

Tovar by sa mal vkladať do kontajnera v pevne uzatvorených igelitových taškách alebo iných vhodných pevných obaloch. Topánky dávať zviazané tak, aby darované veci boli kompletné a nepoškodené. „Ak to nie je v balíkoch vo vreciach, vodič má viac práce, pretože na mieste to musí sám umiestňovať do vriec,“ spresnil Kunak.

(nc)