Projekt dobrodružnej cestovateľskej výpravy piatich kamarátov vymyslel, zorganizoval banskobystrický motorkársky nadšenec Marek Slobodník. Ako dopravný prostriedok si na africkú výpravu vybrali obyčajné motorky pionierov. Celkovo prejazdili 15 151 kilometrov, štartovali v Banskej Bystrici a vo finále dosiahli až na južný cíp Afriky, na africký Strelkový mys.
Táto dobrodružná expedícia sa zrodila ako cestovateľský nápad rodáka z Banskej Bystrice motorkára Mareka Slobodníka, ktorý je zároveň režisérom filmu. Kto videl jeho filmy o cestách žltých trabantov naprieč Južnou Amerikou, Austráliou, Indonéziou a Áziou, ktoré prešiel na Jawe 250, pozná sympatického usmiateho tridsiatnika Mareka. Celovečerný film Afrika na Pionieri on sám žánrovo definuje ako road movie. Snímka sa zrodila na 5-mesačnej ceste, ktorú absolvoval v roku 2017 s partiou štyroch kamarátov.
Pätica Slovákov prešla naprieč Afrikou naozaj netradičným dopravným prostriedkom, na motorkách Jawa Pionier. Neveľká trojkoňová motorka, o ktorej sa hovorí, že je najporuchovejšia, musela uniesť okrem batožiny vrátane náhradných motorov a techniky aj jazdcov. Na dobrodružnej ceste do Afriky Mareka Slobodníka sprevádzali kameraman a pilot drona Martin Kochaník, fotograf Marek Duranský a dvaja mechanici, bratia Milan a Ondrej Hurárovci.
„Prešli sme desať štátov – ak počítame aj Izrael, ktorý ale geograficky do Afriky nespadá. Išli sme cez Sinaj do Egypta, Sudánu, Etiópie a Kene. Tam sme prekročili rovník a blížili sa pod strechu Afriky – Kilimandžáro. A ďalej do Malawi, Mozambiku, Svazijska a Juhoafrickej republiky,“ vymenúva režisér Marek Slobodník.
Počas filmu sa stanete svedkami toho, ako sa v etiópskom väzení stretnú so somálskym utečencom, ktorého jediným cieľom a túžbou je dostať sa do Nemecka. Zažijete rozhovor s 80-ročným Henrym, ktorý študoval na univerzite v Anglicku, no hoci mohol ostať v Európe, vrátil sa do Malawi, aby pomáhal vo svojej rodnej krajine a dodnes vníma ako svoje životné poslanie otvoriť školu a vzdelávať deti v Afrike a dať im tak šancu na lepšiu budúcnosť priamo doma, aby nemuseli utekať za lepším životom do Európy.
Z celej cesty sa mu podľa jeho slov najviac páčilo v Sudáne, v Malawi, hoci tam dostal maláriu, ale stretol tam super ľudí a v Mozambiku pre krásnu prírodu a nedotknuté pláže, kde čerpali energiu na ďalšiu cestu. Už nikdy by však nechcel prejsť na motorke Etiópiu. Bolo to podľa neho utrpenie.
Najhoršie chvíle sa pre režiséra odohrali v Etiópii, mysleli si, že ich unášajú nejakí teroristi a majú pred sebou posledné minúty života. "Najhorší zážitok mám z Etiópie, za mestom v noci zrazu na nás vyskočili z auta ozbrojení muži v dekách a kričali na nás s kalašnikovom v rukách, že máme ísť s nimi na policajnú stanicu. To sme nedokázali ani natočiť na kameru. Báli sme sa preto, lebo vôbec nepôsobili dojmom, že ide o policajtov. Nakoniec to ale dobre dopadlo, doviedli nás na takú starú ošarpanú stanicu, kde už bol aj človek v uniforme, vtedy nám veľmi odľahlo," opisuje situáciu Marek. A najlepší moment? "Ten bol určite v Mozambiku na krásnych plážach, to bola taká odmena aj za tie ťažšie chvíle na cestách," dodal.
S ním súhlasí aj ďalší člen posádky Marek Duranský. "Mozambik bolo krásne miesto, boli sme tam sami, kempovali, oddychovali, jedli kokosy, kúpali sa na pláži, kde nikto okrem nás nebol," vymenúva Marek. A najhoršia bola pre neho malária. "Bola to najväčšia choroba, ktorá ma zatiaľ v živote postihla. Mali sme horúčku, nevládali sme sa postaviť z postele. Očkovanie na ňu neexistuje, existuje na ňu len profylaxia, ale tam je šanca 50/50, že ju aj tak dostanete a okrem toho nás mohli postihnúť aj vedľajšie účinky, tak sme do toho radšej nešli," povedal nám Marek. Skončili až v dvoch nemocniciach pripútaní na lôžku, pretože v prvej im už nevedeli dať potrebnú pomoc a bolo im tak zle, že rozmýšľali, že sa možno vrátia lietadlom domov. Nakoniec to dobojovali podľa plánov až na koniec ich vzrušujúceho road tripu. Malária, na ktorú v Afrike zomiera ročne pol milióna ľudí, skolila okrem fotografa Mareka Duranského aj Mareka Slobodníka.
Čo sa týka zranení a zdravotných ťažkostí, okrem malárie, to bola ťažká popálenina Martinovho členka, ktorá sa nepekne zapálila, Milan mal črevné problémy a Mareka uhryzol pavúk.
Celkom slušné komplikácie im spôsobili tiež poruchy motoriek. Čo bolo podľa Mareka napokon na cestovaní na Pionieroch najnáročnejšie? “Kopce! Tie sme vychádzali tak, že sme si pomáhali nohami. Ale ani opravy neboli príjemné. Zaujímavé je, že človek si dokáže zvyknúť na všetko a začne to brať ako samozrejmosť. Možno preto si neviem spomenúť na ďalšie náročné situácie.”
Napriek všetkým prekonaným komplikáciám na ceste po Afrike by vraj Marek na túto výpravu vyrazil bez zaváhania znova, ak by sa mohol rozhodnúť opäť, či túto expedíciu absolvovať alebo nie: “Tento kontinent sa tak líši od zvyšku sveta že by ho bola škoda nespoznať. Stále mi vŕta hlavou, ako to vyzerá na západnom pobreží...”dodáva.
Zaujímalo nás, či chalani nechali pred cestou doma partnerky. "Iba Maťo mal v tom čase doma priateľku. Ja som sa tesne pred cestou s priateľkou rozišiel, druhý Marek sa rozišiel, keď sme boli v Izraeli. Ondrej sa s jedným dievčaťom zoznámil počas cesty :)), "prezradil nám Marek.
Po Afrike plánuje svojho Pioniera postaviť pred ďašiu cestovateľskú výzvu. “Chceli by sme na Pionieroch ísť na motorkársky zraz v ruskom Vladivostoku, ktorý volajú “Zraz na konci sveta”. A keď by sme boli už tak ďaleko, najlepšie by sa vracalo domov cez Ameriku.” Okrem ďalších “pionierskych dobrodružstiev” sa pravdepodobne od Mareka dočkáme aj iných zaujímavých filmov o cestovaní na netradičných dopravných prostriedkoch: “Mám ešte mnoho nesplnených cestovateľských snov a plánov a určite by som chcel v budúcnosti využívať aj iné prostriedky ako je motorka či auto. Fascinuje ma lietanie a tak okrem paraglidu, ktorému sa aktuálne venujem, si robím aj pilotný preukaz na lietadlo. Možno to časom spojím a niečo pocestujem aj v oblakoch.”
A čo sa po tomto tripe naučil a čo mu dal ako človeku? "Často sa ľudia naháňajú za materiálnymi vecami úplne zbytočne a pritom im stačí obyčajný pionier za 200 eur a môžu zažíva také super zážitky, navyše úplne slobodne, " povedal na záver cestovateľ Marek Slobodník.
Príprava na cestu im trvala pol roka, spolu s prípravou motoriek a vybavením potrebných víz a očkovaní pred cestou. Z Banskej Bystrice až po najjužnejšie miesto Afriky ktorým je Strelkový mys, prešli 15 151 kilometrov. Celková cesta im trvala 151 dní. "K Strelkovému mysu nám to trvalo 133 dní, ale odtiaľ sme ešte museli prejsť do Kapského mesta, spolu to bolo 151 dní. Odtiaľ sa za 24 hodín dostali letecky s prestupom v Dubaji domov, motorky odviezli lodné kontajnery. Spotrebovali dvetisícpäťsto litrov benzínu a osemdesiat litrov oleja. Domov si priniesli 360 hodín videomateriálu, z ktorého nakopon vznikla viac ako stoosemminútová motorkárska road movie. Prvá slovenská.
Počas cesty sa museli potýkať s neskutočnými horúčavami, púšťami, pocítili aj obdobie dažďov, nutnosťou vytlačiť motocykle do vysokých etiópskych hôr, ale aj nádhernými plážami v Mozambiku. V Etiópii ukradli fotografovi mobil, v Juhoafrickej republike sa im stratil jeden z dvoch dronov, ktorý sa napokon našiel.
Pozrite si oficiálny trailer k filmu:
Predpremiéru mala Afrika na Pionieri v prvý letný deň v Banskej Bystrici. Po absolvovaní slovenských kinopremiér zasa vyrazí celovečerný dokument do sveta. Ako otvárací film ho uvedie 11. októbra Medzinárodný Road Movie Festival v Plzni.
