Na mieste vinohradov je dnes vilová štvrť

Svahy Malých Karpát po oboch stranách cesty, ktorá viedla od mýta na konci dnešnej Štefánikovej ulice, predtým Märzl-Linie, smerom na severozápad, bývali už v stredoveku pokryté starostlivo obrábanými vinohradmi.

Na dne údolia medzi nimi sa vinula cesta, ktorá smerovala cez kopec do susednej dediny Lamač (Plumenau). V polovici devätnásteho storočia vznikol na dne údolia hlboký zárez do terénu, ktorý sa mal stať v budúcnosti miestom hlavnej železničnej stanice. Zárez bol potrebný ako predpolie zaústenia železničnej trate do tunela. Z pôvodne úzkeho zárezu sa neustálym rozširovaním stal pomerne široký priestor, na ktorom vybudovali sieť koľají a nástupištia železničnej stanice.

Rozširovanie zárezu na obidve strany znamenalo zánik najbohatších prešporských vinohradov. Ich zvyšky neskôr premenili na záhrady a sady, najmä keď v druhej polovici 19. storočia z cudziny dovlečené pohromy a parazity mnoho viníc zničili. Aj svah pod Kalváriou smerom k dnešnej Brnianskej ulici, ktorý dnes všetci chápu ako intaktný pôvodný les, bol ešte pred 120 rokmi vinohradníckym záhonom. Známy bol pod menom Löffler.

S ním smerom k mestu susedili záhony Diersmaul či Hirschmaul a záhon Hamischgrund. Nad dnešným Jaskovým radom to boli záhony Wachtmeister, Rührsand, Bauern, Königl a iné.

Autentická fotografia z čias okolo roku 1890 je svedectvom o tom, ako vyzerali vinohrady v záhone Hirschmaul, na miestach, kde neskôr vyrástli ulice Havlíčkova, Mišíkova, Urbánkova, Boženy Němcovej, Vlčkova, Urama Podtatranského. Hustá a pomerne vysoká zástavba neumožňuje už nikdy zopakovať záber neznámeho fotografa z obdobia pred sto rokmi.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus