FOTO Prekvapenie na parkovisku: Chceli odpratať vrak, našli v ňom živého človeka. Poznáme jeho smutný príbeh

18.10.2018
0
Muž bez domova sa s nami nakoniec rozprával

Zdroj: ms

Páčil sa vám článok?

V Ružinove sa pustili do mapovania starých áut, ktoré dlhodobo blokujú miesta na parkovisku. Na svoje veľké prekvapenie však v jednom z nich našli staršieho muža, pre ktorého sa vozidlo zmenilo na bydlisko. Osamelý pán webu bratislavskenoviny.sk priblížil svoj ťažký osud.

"Pri  fotení pick up-u som zbadala bordovú favoritku, ktorá predtým stála na ulici Andreja Mráza. Smrad močovky ma prinútil sa otočiť a v aute som videla človeka, ktorý tam sedel a pozeral na mňa. Takto som zistila, že tam niekto je. Tieto autá nahlasovali viacerí ľudia, obe majú neplatnú STK a EK. Magistrát na pozemkoch, ktoré sú v jeho správe, dáva výzvy na odstránenie vozidla, aj keď má auto evidenčné číslo, ale nemá platnú STK a EK," opísala nám stretnutie s mužom Michaela Biharyová, ktorá ako členka tímu Martina Chrena (kandidát na starostu Ružinova) mapuje staré autá v tejto mestskej časti.

Na miesto (s ohľadom na spomínaného muža ho nechceme bližšie konkretizovať) sme sa vybrali i my. Obe autá sme našli ľahko, na starej škodovke vidno, že na jazdu veľmi využívaná nie je. Okná zakrývali provizórne závesy vytvorené či už z košele alebo igelitov. Vo vnútri sa nachádzalo množstvo prázdnych plastových fliaš, výhradne však z nealkoholických nápojov. Na palubnej doske sa váľalo množstvo cigaretových škatuliek. Aj keď sme klopali, najskôr nik neotváral, hoci sme zaregistrovali pohyb. Žiadny neporiadok či zápach však na okolí nebol, auto vzdialené iba pár metrov od paneláku na parkovisku nijako nerušilo. "Neviem o tom, že by niečo znečisťoval. Minule si dokonca to auto aj umýval. Je to starší muž, každý deň popoludní niekam odchádza," prezradila nám pani, ktorá žije v byte na prízemí iba kúsok od spomínaného auta. Zakrátko sme sa však stretli i s jeho obyvateľom. Keď sme už chceli odísť, v okne auta sa odrazu objavil starší pán. Zamávali sme mu, stiahol okienko a dal sa s nami do reči. Pôsobil skôr ustráchaným dojmom, no keď zistil, že sme z médií, osmelil sa. "Takto bývam z núdze. Bez domova som už od roku 1993. Do tejto situácie ma priviedli zdravotné problémy. Mal som vážnu autonehodu, po ktorej som nemohol vôbec chodiť. Ostal som tri roky paralyzovaný. Vtedy som prišiel o byt a prakticky o všetko. Som Ružinovčan, z Trávnikov,"  vysvetlil nám smutným hlasom, ako sme sa dozvedeli, už 67-ročný  muž.

Auto, v ktorom žije, mu požičal kamarát. Ten dodnes býva v Ružinove. "U neho sa sprchujem. Poobede chodím na brigády do mesta. Sem sa vraciam vlastne len prenocovať. Na tomto mieste som iba pár dní. Operadlo si zložím a spím v spacáku, aby mi bolo teplo. Býval som predtým aj na ubytovni, ale odišiel som. Tu sa cítim ako tak v bezpečí, v centre mesta určite prespávať nechcem, hoci pred týmto panelákom som ako na tácke. Neviem, ako inak by som mal riešiť svoju situáciu, ale do ubytovne ísť už nechcem. Na čistenie tam používali nebezpečné škodlivé látky - jedy. Robili nimi postreky skríň, ale aj našich osobných vecí. Nerobilo mi to zdravotne dobre. Taktiež tam so mnou prebývalo veľmi veľa čudných ľudí. Necítil som sa tam dobre,"  vysvetlil muž. Čo ho čaká v najbližších dňoch, netuší. No keďže auto nepoškodzuje životné prostredie, je dokonca pojazdné a má evidenčné číslo, pravdepodobne ostane jeho príbytkom i naďalej.

FOTOGALÉRIA:

(bal)

Michal Oláh: Je niekoľko dôvodov, prečo ľudia bez domova odmietajú ísť do ubytovne

Prečo človek v núdzi odmieta pomoc v podobe bývania v zariadeniach pre bezdomovcov? Spýtali sme sa Michala Oláha, ktorý prevádzkuje v Podunajských Biskupiciach útulok pre mužov bez domova Resoty založený Antonom Srholcom.

Aké sú najčastejšie dôvody, pre ktoré sa ľudia bez domova rozhodnú žiť sami a odmietajú ubytovne?

Z výskumu, v rámci ktorého IVPR spočítal ľudí bez domova v Bratislave, vyplýva, že najčastejším spúšťačom cesty na ulicu býva rozvod spojený s odchodom od rodiny. Pokiaľ sa k tomu pridá chudoba, choroba, závislosť, je to takmer istá cesta na ulicu, ak takémuto človeku nepomôže rodina alebo inštitúcie. Taká je aj naša skúsenosť. Ľudia často žijú ako bezdomovci, pretože nechcú byť pre nikoho záťažou, prišli o domov v dôsledku podvodu alebo exekúcie. Často chcú mať voľnosť kvôli alkoholu či inej závislosti. Ľudia bez domova sú najchudobnejší z chudobných, majú rovnaké pocity a túžby ako vy alebo ja. Túžia žiť dôstojne, niektorí preto nechcú žiť v rôznych zariadeniach sociálnych služieb, pretože tie paradoxne človeku na jednej strane pomáhajú a na druhej mu berú to najcennejšie - slobodu a ľudskú dôstojnosť. To je dôvodom, prečo si niektorí volia radšej život v rôznych chatkách, autách či garážach. Náš útulok RESOTY založený Antonom Srholcom preto od svojho vzniku pamätá na túto základnú ľudskú potrebu, každý náš obyvateľ má preto kľúče od všetkých dverí a vedieme ich k slobode a zodpovednosti za svoj život. 

Aké sú podmienky prijatia takýchto ľudí do ubytovní?

Do rôznych zariadení pre ľudí bez domova sú podmienky rôzne. Niektoré majú napr. nulovú toleranciu voči alkoholu, niektoré nejaký alkohol akceptujú. Niekde sa žiada, aby bol človek sebestačný, inde zasa poskytujú aj základnú zdravotnú starostlivosť a ubytujú aj nevládneho človeka (Útulok sv. Lujzy a Útulok sestier Matky Terezy). Do nášho zariadenia RESOTY prijímame ľudí vždy po osobnom rozhovore. Základnou požiadavkou je ochota budovať pozitívne medziľudské vzťahy, pretože sme komunitným zariadením nahrádzajúcim rodinné vzťahy, o ktoré títo ľudia prišli. Ďalšou základnou podmienkou je sebestačnosť a závislosť pod kontrolou. 

Môže mať bezdomovec aj nejakú traumu z ľudí alebo strach žiť v kolektíve?

Samozrejme, ľudia bez domova často trpia rôznymi duševnými poruchami, čo mohlo byť príčinou ich bezdomovectva alebo následkom ich spôsobu života. Môžu trpieť niektorou špecifickou fóbiou, napr. sociálnou fóbiou, pre ktorú sa ľuďom vyhýbajú. Pre takýchto ľudí sú v uliciach Bratislavy streetworkeri ako napr. Kresťania v meste, VAGUS, STOPA Slovensko, ktorí týchto ľudí aktívne vyhľadávajú a poskytujú im pomoc. Chýba lôžkové zdravotnícke zariadenie pre ľudí bez domova, kde by títo ľudia dostali kvalifikovanú starostlivosť aj bez zdravotného poistenia. Profesor Vladimír Krčméry preto v spolupráci s OZ DePaul zriadil na Banskobystrickej ulici aspoň ošetrovňu, kde ľudia bez domova dostávajú zdarma základnú zdravotnú starostlivosť ambulantnou formou. Fatálne nám však chýba  zariadenie pre týchto chudobných ľudí s duševným ochorením.  

Zdroj:

(bal) 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie