• Život v meste
  • 22.08.2018 19:10

ROZHOVOR – Juraj Oravec: Kedysi som spával v novinovom stánku na ulici a dnes na moje burgre chodí celá Bratislava!

0 0
Zdroj: Matúš Husár

Hádam každý, kto občas chodieva trolejbusom, autom či pešo cez Kramáre, si mohol neďaleko zástavky MHD oproti nemocnici v smere na Patrónku všimnúť stánok s občerstvením, v ktorom sa predávajú burgre. Od začiatku roka 2016 ho prevádzkuje a najčastejšie sa v ňom vyskytuje dnes večne usmiaty 30-ročný „miestny chlapec“ Juraj Oravec, ktorý nám nedávno porozprával svoj životný príbeh...

Kedy vznikla myšlienka, že si chcete otvoriť v Bratislave stánok s hamburgermi a prečo ste uprednostnili Kramáre pred centrom mesta?

Tento nápad som dostal  počas môjho pobytu v New Yorku, kde som si uvedomil, že nechcem byť niekoho zamestnanec a sedieť celý pracovný čas niekde v kancelárii.  Uvedomil som si, že ma baví variť, pripravovať jedlá, a tak som si spolu s kamarátom Jankom Melegom povedal, že by sme mohli skúsiť robiť burgre. A nakoľko bývam odmalička na Kramároch, tak som chcel mať prevádzku práve tu, aby som mohol pešo chodiť do roboty. Zároveň to bol ideálny spôsob ako sa odprezentovať.

Zdroj: FB Kramáre Burgers

Aké bolo detstvo na Kramároch?

My chlapci z Rozvodnej č. 13 sme ho určite vnímali ako super. Bývali sme pod lesom, v ktorom sme si robili bunkre, stavali sketaparky a úplne prirodzene tu vznikla celá subkultúra PSU (Pressburg Unity), v ktorej boli grafiťáci, skateboardisti či korčuliari. Nie všetci moji rovesníci zvládli búrlivé obdobia svojich životov, niektorí podľahli rôznym nástrahám a buď už nežijú, prípadne sú na rôznych liečeniach alebo v base. Boli sme síce generáciou, na ktorú číhali alebo okolo seba videla aj zlé veci, ale skôr nás to motivovalo k tomu, aby sme ešte viacej jazdili a športovali. Inak sa dá povedať o Kramároch, že sú ako dedina, kde sa skoro každý s každým pozná. A vzájomne si pomáhame.  Máme tu jednu kultovú krčmu U Jozefa, kde sa stretávajú všetky generácie, prakticky od batoliat cez puberťákov až po osemdesiatnikov. 

Študentské časy ste strávili v Rači – na strednej škole polygrafickej. Tento odbor vás nikdy nelákal?

Je to zaujímavý typ povolania, ale ja som človek, ktorý trpí hyperaktivitou. Asi ťažko by som mohol robiť grafika tlačených médií, keby som sa nevedel obsedieť a sústrediť sa na prácu za počítačom. Ale na druhej strane je dobre, že mám vyštudované remeslo, pretože ak by sa raz stalo, že by som sa náhodou prestal venovať burgrom, tak nie je problém si sadnúť za comp a obnoviť si všetky tie grafické programy. Nevylučujem, že je to zaujímavá a kreatívna robota, podobne ako odbor: sociálne médiá, PR a marketing, ktorý som tiež vyštudoval.

Prezradíte nám výrobné tajomstvo pre dobrý burger i to, kde ste sa ho vlastne naučili robiť?

Pobehal som veľa krajín a videl som ako vyzerá a chutí streetfood vo svete a z každého miesta som si niečo zobral. Napríklad som skopíroval to, že lepšie ako čerstvú bude dávať do burgrov smaženú, teda skaramelizovanú cibuľu, po ktorej človeku nepáchne z úst, takže ju môže bez obáv konzumovať aj počas pracovnej doby. Hlavne sa snažím robiť tie burgre tak, aby mne samému chutili. Zo začiatku som síce mali niekoľko receptov, ale dá sa povedať, že výrobe som naučil až priamo v praxi. Základom pre dobrý burger je čerstvé mäso a dobrá žemľa. A všetko robiť na masti, nie na oleji.

Zdroj: FB Kramáre Burgers

Na začiatku rozhovoru sme spomínali stánok pri nemocnici na Kramároch, ale v súčasnosti sa dajú vaše burgre kúpiť už na dvoch miestach... Stačíte na ich výrobu a predaj sami dvaja, alebo máte aj nejakých zamestnancov?  

Pravdou je, že sa nám podarilo za rok prevádzky stánku pred nemocnicou spolu s mojím spoločníkom otvoriť aj druhé predajné miesto, ktoré voláme Kramáre špajza. Nachádza sa v bývalej garáži na Starej Klenovej hneď vedľa už spomínanej Pivárne u Jozefa. Janko sa odo mňa naučil robiť burgre, dal výpoveď vo svojej bývalej práci a dnes sa teda obaja venujeme rovnakému remeslu. Istý čas sme mali súčasne aj dvoch zamestnancov,  ale bolo to pre nás nerentabilné, takže dnes sme si nechali už len jedného. Môžem však skonštatovať, že všetci ľudia, ktorí u nás v minulosti robili, sú kvalitní a majú odporúčanie na výrobu burgrov priamo odo mňa.

Aká klientela najviac obľubuje a vyhľadáva vaše burgre?

Sú to rôzni ľudia. Napríklad taxikári, saniťáci či policajti neraz na kraji cesty odstavia svoje služobné autá a dajú si u mňa burger, ale zaregistroval som na našich prevádzkach aj mediálne známe osobnosti, ako sú herci, speváci, moderátori či politici. Obrazne povedané kvôli burgrom chodí na Kramáre celá Bratislava. A nám je úplne jedno, či sú oblečení v oblekoch alebo teplákoch a či ide o slušných občanov alebo takých, čo sa venujú nejakej nekalej činnosti. U nás sú si všetci rovní...

Zdroj: Archív J.O.

​Burgermajster Jurajn Oravec bol v auguste hosťom v relácii Teleráno na Markíze.

Bolo zložité nastaviť ceny tak, aby boli prijateľné nielen pre zákazníkov, ale aj rentabilné pre vás?

Od otvorenia nášho stánku som cenu nemenil ani raz, hoci reálne som ju mohol počas tohto obdobia aj trikrát zvýšiť. Napríklad mäso za ten čas zdraželo na kile o 1,20 až 1,40 eur. Ak si prepočítame ďalšie náklady, ako sú elektrická energia či plyn, tak optimálne by bolo predávať burgre za 5,80 eura, ale ja ich zatiaľ stále držím na pôvodnej cene 4,80 eura a verím, že sa mi to podarí až do záverečnej closing párty.

Je to pravda, že ste ešte pred tým, než ste sa pustili do vášho streetfoodového biznisu, boli chvíľu bez domova a spávali ste na ulici?

Je. S rodinou som mal určité problémy a zlé vzťahy. Dostal som sa do istých ťažkostí a naozaj som prespával na ulici vo vedľajšom novinovom stánku, kde mám v súčasnosti zriadený sklad pre svoju prevádzku. Bola to náročná skúška mužnosti a odolnosti, ale posunulo ma to ďalej. A možno si dnes oveľa viac vážim, že ma čaká doma teplá posteľ a mám kde bývať. Teraz mám zasa pocit, že moja životná sínusoida ide nahor a neviem, či niekto na Slovensku v poslednom čase viac spopularizoval burgre než ja. Všimol som si, že dnes ich majú vo svojej ponuke mnohé reštaurácie v Bratislave, ktoré predtým burgre vôbec nerobili. A zaregistroval som i to, že viacero chalanov, ktorí kedysi chodili k nám jedávať, si neskôr otvorili stánky s burgrami vo svojich mestách.

Čo je pri prevádzke stánku s občerstvením pre vás najťažšie?

Sebadisciplína. Každý deň sa zobudiť, nakúpiť a potom variť a predávať. Veľakrát sa mi stane, že sa mi nechce, ale častejšie skôr to, že prídem domov úplne vyhorený, lebo odovzdávam ľuďom veľa emócií, pocitov, energie, kto ma pozná, tak vie, že som aj dosť komunikatívny a občas sa stane, že večer sa napríklad nevládzem rozprávať s človekom, ktorého mám rád. Priznám sa, že nemám rád ani zimu, keď mi v stánku mrzne šalát, rajčiny či dokonca plyn. Oveľa radšej sa budem potiť pri sporáku v lete než v zimnom období, ale nedá sa s tým nič robiť, pretože sme jeden z mála streetfoodov, ktoré sú otvorené celoročne.

Zdroj: Archív J.O.

Aké výzvy máte v najbližšom čase pred sebou?

Už o niekoľko dní, teda presnejšie v dňoch 29. a 30. augusta sa uskutoční na Kramároch 24-hodinová akcia, kde sa pokúsim vytvoriť slovenský rekord v počte burgrov, ktoré za jeden deň dokáže vyrobiť jeden kuchár, teda burgermajster. A niekedy na jeseň sa chystám kúpiť mobilné auto – pojazdný stánok, s ktorým budem pendlovať po Slovensku, aby som ukázal ľuďom, ako chutíme a priniesol im dobré jedlo až pred ich dom.

Roman Slušný, foto: Matúš Husár, archív J.O., video: FB Kramáre Burgers 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.