• Život v meste
  • 05.11.2017 11:56

Sociálna výdajňa v Petržalke pomáha mnohých obyvateľom prežiť

0 0
Zdroj: abn

Do Sociálnej výdajne v Petržalke vstupuje 60-ročná pani. Dnes chlieb nedostane. Jeden z reťazcov, ktorý ho dodáva, je dočasne zatvorený. Ako náhradu si berie knedľu. Žije bez elektriny aj plynu, takže ju bude jesť studenú a suchú. Je vďačná aj za to.

Sociálna výdajňa

„Zatepľovali nám dom,“ hovorí. „Za nájomné už musím dať 70 eur, ale dávka v hmotnej núdzi je len 61,60 eura, nevychádza mi to. Keby som mala aspoň o desať eur viac...“  Maruška Duliaková, ktorá potraviny v Sociálnej výdajni vydáva, jej niekedy zaleje polievku do hrnčeka, aby mala aspoň niečo teplé v žalúdku.

Podobných príbehov si už Maruška vypočula viacero. Mnohí ju majú ako svoju bútľavú vŕbu, niektorí jej hovoria „mama Kami“, veď im pripravuje aj zeleninové balíčky do polievky. Vypočuje ich, zasmejú sa spolu, je ľudská. A „svojich“ ľudí dobre pozná.  „Tomuto pánovi vydelím viac potravín, má doma dve deti,“ hovorí a balí cestoviny, múku, cukor, šunku, syr, jogurty, banány, hrozno... Maslo  tu nenájdete, zato dnes je v ponuke aj francúzsky kozí syr, falafel či granátové jablká.

Každý jeden človek odchádza z Rovniankovej s dvoma igelitkami potravín. Maruška totiž už vie, ako jedlo rozdeliť, aby sa ušlo všetkým. „Roky praxe,“ konštatuje skromne. Sociálna výdajňa funguje od roku 2011 a ona je tu od začiatku. Vraví, že stúpa počet matiek s malými deťmi v zúfalej finančnej situácii. Tvoria už polovicu všetkých klientov. Ďalšia veľká skupina sú seniori. Z dôchodku zaplatia za nájom a lieky a nezostane im nič. Koľkokrát už od nových klientov počula: „Dva dni som nič nejedol...“  

Dnes výdajni každý deň poskytujú bezplatne svoje „prebytky“ tri obchodné reťazce. Ide o tovar pred koncom minimálnej spotreby alebo s poškodeným obalom. „Včera sme mali veľa fliačkov a zemiakov, tak som klientov rovno vítala s tým, že na obed budú mať granatír. Dnes zas máme najmä knedľu a vajcia,“ hovorí Maruška. Nikdy nevie, čo,  ani koľko tovaru vodič z reťazcov privezie. Niekedy je toho menej, niekedy tak veľa, že časť odnášajú aj do charity. A občas privezie aj špeciality. „Údené rebrá, prosciutto alebo dokonca údeného lososa, s pôvodnou cenou 23 eur za kilo či krevety,“ hovorí Maruška a spomína, ako musela bezradných klientom pribaliť k týmto potravinám aj recepty.        

„Každý človek, ktorý splní kritéria oddelenia sociálnych vecí na túto potravinovú pomoc, momentálne ich je sto, od nás dostane kartu, ktorú mu nabijeme zhruba 25 bodmi,“ vysvetľuje fungovanie sociálnej výdajne Alena Halčáková. „Tovar je obodovaný skôr symbolickými sumami, napríklad dva párky stoja len 0,14 boda. Karta má platnosť šesť mesiacov, potom sa znova skúmajú podmienky žiadateľa. Máme tu však ľudí, ktorí do výdajne chodia od jej vzniku.“

Klientov za šesť rokov vychovali. Už si nikto nechce brať celé haldy jedla a chápu, že keď príde matka so štyrmi deťmi, nemôže dostať len tri jogurty. Do výdajne vstupujú po jednom, Maruška plní košíky, pýta sa, čo potrebujú. Presne vie, koľko komu dať, aby sa ušlo na všetkých.  Napriek tomu stoja mnohí pred výdajňou už dlho pred jedenástou, hoci otvorené je do jednej.

„Snažili sme sa osloviť aj ďalšie obchodné reťazce, ale zatiaľ sme neuspeli,“ hovorí Alena Halčáková a ukazuje veľkorysé priestory sociálnej výdajne. Zmestilo by sa tu toho ešte dosť a mestská časť by mohla rozšíriť okruh poberateľov. Zatiaľ priestor využívajú aj na výdaj potravinových balíkov, ktorý spolu s Červeným krížom zorganizovali už minulý rok a teraz v novembri ho zopakujú. A dobrovoľnícku činnosť tu umožnili aj istej taxislužbe, ktorej klienti nakúpili pre chudobných tonu potravín a drogérie.

(in, foto: abn)  


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.