• Život v meste
  • 22.10.2017 15:36

FOTO: Ako to dnes vyzerá v opustených objektoch Bratislavy - nemocnici na Bezručovej či kúpeloch Grössling?

0 0
Zdroj: Lucia Gažíková

Bratislavčanka Lucia Gažíková sa už štyri roky venuje tzv. urban exploration, čo je vlastne prieskum, mapovanie a dokumentovanie opustených miest. Obľúbené sú nemocnice či sanatóriá, industriálne stavby, hotely, skrátka akékoľvek budovy, ktoré už zívajú prázdnotou. Ktoré objekty v Bratislave sú predmetom záujmu tzv. urbexerov?

„Navštevujem rôzne, kedysi veľmi známe miesta a uchovávam ich aj na fotografiách. Dúfam, že aspoň trošku pomôžem, aby sa na ne nezabudlo, a aby sa aj upozornilo na to, ako zúfalo nechávame schátrať napríklad aj známe historické pamiatky,“ hovorí. Avšak prvotný dôvod, prečo sa Lucia urbexu venuje, je, že je to jej hlavný spôsob oddychu a relaxu. „Sadnem si a nasávam atmosféru miesta. Človek vníma všetko čo sa okolo neho deje. Od zvukov kvapkajúcej vody, špecifickej vône, vizuálnych vnemov...,“ hovorí. „V Bratislave som mala svoje vyhliadnuté miesta, kam som chcela vždy nahliadnuť. Napríklad pivovar Stein, kúpele Grössling či známa nemocnica na Bezručovej. To miesto denne zažívalo návaly vandalov a k deštrukcii dochádzalo naozaj veľmi rýchlo. No aj napriek takémuto podlomenému stavu bola pre mňa vždy príťažlivá a niečím výnimočná. Najväčší urbexový zážitok mám však z opusteného ukrajinského mesta Pripjať. Vidieť toto miesto naživo bolo mojím snom už odmalička.“

Zdroj: Lucia Gažíková

​Stav vestibulu nemocnice na Bezručovej ulici pred začatím prestavby objektu.

Zdroj: Lucia Gažíková

​Opustené RTG pracovisko.

Bežnému človeku by asi ani nenapadlo ísť sa na takéto miesta pozrieť. Aj Bratislava však už má svoju komunitu urbexerov, pretože napriek tomu, že staré stavby nahrádzajú nové, stále im má čo ponúknuť. „Osobne by som rada navštívila napríklad Ludwigov mlyn. Je opustený a v súkromných rukách, ktoré si neprajú takýchto návštevníkov, takže sa mi vstup nepodarilo vybaviť ani oficiálnou cestou,“ smutne konštatuje Lucia. Keď sa jej však pýtame na ďalšie urbex miesta, okrem známeho petržalského metra či rozostavaných Rázsoch, pokrúti hlavou. „Zásadou urbexu je, aby sa lokality nerozširovali verejne. V urbexe to funguje tak, že naozaj nedáte nejakú super zachovalú lokalitu hocikomu, kto sa spýta na nejaký tip. Maximálne prezradíte miesto, čo už je trochu známejšie, ľahko dohľadateľné alebo už tak veľmi zničené, že ani vaše svedomie nemá takú silnú potrebu ho chrániť, keďže na ňom už nie je v podstate ani čo zničiť,“ vysvetľuje.

Nadšenci pre urbex si však cestu nájdu. V rôznych internetových debatách im stačí malá nápoveda a potom sú už schopní tráviť čas na internetových mapách a hľadať.  Lucia bola spočiatku solitér ako aj mnoho iných, ale v súčasnej dobe chodí na urbex väčšinou vo dvojici či trojici s najbližšími urbex priateľmi. „Nie je dobré chodiť sám na viac či menej nebezpečné miesta, a to i v prípade skúsených urbexerov,“ vysvetľuje. „Samozrejme urbexer vie, čomu sa má vyhýbať, ako sa na prieskum pripraviť a na čo dávať pozor. Veci ako pevná obuv, pohodlné oblečenie, rukavice, dobré svetlo či mobil na privolanie pomoci sú povinnosťou. Na miestach sa správame zodpovedne a nepokúšame šťastie napríklad chodením po prehnitej streche. Takže asi najhoršie, čo sa mi stalo, bol klinec v chodidle. Ale inak je úplne bežné sa z urbexu domov vrácať s modrinami či rôznymi odreninami.“

Zdroj: Lucia Gažíková

​Bazén v kúpeloch Grössling, ktoré sa nachádzajú na Vajanského nábreží.

Napriek tomu, že aj v Bratislave je stále dosť historických budov, ktoré by si zaslúžili dôstojnú obnovu, staré opustené budovy miznú rýchlejšie ako sa stihnú objaviť nové. Najviac ľúto je to urbexerom. „Veľa ľudí okolo mňa malo rado Bezručku, a preto som ešte v posledných možných chvíľach pred začatím stavebných prác zorganizovala stretnutie mojich blízkych priateľov urbexerov a užili sme si našu spoločnú poslednú rozlúčkovú návštevu budovy,“ hovorí, optimisticky však dodáva, z času na čas sa stane, že pribudne niečo čerstvo opustené, čo priláka ich pozornosť. Napríklad sa na nejakej vždy nedostupnej a dobre zabezpečenej budove objaví vstup...

Lucia má za sebou niekoľko výstav fotografií aj prednášok. „Spätná väzba od ľudí, čo dovtedy vôbec netušili, že niečo ako urbex existuje, je  pre mňa veľmi hodnotná.  Mnohí sa zamyslia, prečo nechávame takto chátrať budovy,“ hovorí a dodáva, že vo svete neraz  opustené budovy zaujmú vďaka urbexerom pozornosť verejnosti a rozprúdia debatu o ich záchrane. Bratislavskí urbexeri komunikujú aj prostredníctvom sociálnych sietí a ich profil nájdete TU.

(in, foto: abn)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.