• Život v meste
  • 01.10.2017 12:15

Vyšla kniha o V. Dedečkovi - architektovi najdiskutovanejších stavieb v metropole Slovenska

0 0
Zdroj: TASR

Publikácia Vladimír Dedeček - Interpretácie architektonického diela obsahuje rozsiahle nahliadnutie do celoživotného diela jedného z najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia. Dedeček (na fotografii) je autorom aj toľko diskutovanej prístavby SNG.

Publikácia, ktorú vydala SNG, predstavuje textovú, architektonickú a fotografickú interpretáciu štyroch najvýznamnejšie aj najviac diskutovaných Dedečkových diel. Sú to Účelové vzdelávacie zariadenie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (Modra-Harmónia) a bratislavské stavby Slovenský národný archív, Najvyšší súd SR a Ministerstvo spravodlivosti SR, Rekonštrukcia a prístavba Slovenskej národnej galérie.

Ďalšia časť vyše 840-stranovej publikácie tiež podrobne obsahuje nielen Dedečkove, ale aj ďalšie významnejšie diela i celkové súvislosti v historickom vývoji slovenskej architektúry (vzdelávacie a profesijné inštitúcie, funkcionári Ústredného výboru Zväzu slovenských architektov a ich zjazdy i prelomové politické súvislosti, architektonické súťaže, časopisy, knihy či zákony o školstve a stavebníctve v Československu).

Biograficky podrobne je zmapovaný život rodáka v Turčianskom Svätom Martine Vladimíra Dedečka (1929), jeho aktívne detstvo a záujem o kreslenie v blízkosti maliarov Petra Weisz-Kubínčana, Martina Benku, Miloša Alexandra Bazovského. Učil sa aj u Františka Kudláča, Jána Nováka, Ladislava Záborského a iných výtvarníkov. Po gymnaziálnych štúdiách ako 13-ročný začal pracovať na Štátnom katastrálnom meračskom úrade v Záturčí. Spomínané je jeho pôsobenie počas svetovej vojny, vysokoškolské štúdium (1948-1952), členstvo v organizáciách, zahraničné študijné cesty, práca v bratislavskom Stavoprojekte od 1.8.1952, kde pôsobil už v čase štúdií ako pomocný kreslič.

Každý rok je zmapovaný nielen Dedečkovými architektonickými udalosťami až do roku 2016. Vtedy sa začala rekonštrukcia areálu SNG a od prezidenta Andreja Kisku si prevzal (7.1.) štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska. Predtým získal viaceré významné ocenenia aj v rámci Československa. Záverečnú časť knihy tvorí súpis jeho vybraných realizovaných, súťažných i nerealizovaných diel od roku 1954 do 1995.

"Dedeček vstúpil do slovenskej architektúry v 60. rokoch 20. storočia so silnou generáciou architektov, ktorí boli vychovaní už konečne na slovenskej fakulte architektúry. Sú to žiaci Emila Belluša alebo Vladimíra Karfíka a veľa postavili v Bratislave v 60. rokoch. Dedeček má veľmi originálne architektonické myslenie, snaží sa polemizovať s dobovým ustálenými predstavami a zároveň ponúka alternatívne riešenie, ktoré sa vtedy až tak neuplatňovalo. Veľa jeho spolužiakov vytvára monumentálne architektonické formy. Dedeček striedaním a opakovaním určitých sekvencií ako keby demonumentalizuje tú architektúru a snaží sa ju robiť demokratickou, uvoľnenejšou. Ľudia, ktorí tú architektúru posudzovali v 90. rokoch, si mysleli, že je totalitná. To je ten celý problém," uviedol historik architektúry Marián Zervan, ktorý sa na knihe podieľal s architektmi Benjamínom Brádňanským a Vítom Haladom. Editorsky ju pripravila Monika Mitášová zo SNG.

Podľa Zervana je Dedeček veľmi svojrázna osobnosť so svojráznym architektonickým myslením a diferencuje sa od svojich spolužiakov. V Bratislave, Zvolene, Nitre a iných mestách postavil budovy aj veľmi rozsiahle architektonické a urbanistické areály, ktoré nemajú obdobu. Napríklad Incheba, areál Vysokých škôl a internátov nad Botanickou záhradou v Bratislave či areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. "Také veľké témy a úlohy v tom období riešilo len veľmi málo architektov," dodal Zervan.

(TASR)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.