Proti krachu cestovky sa zatiaľ brániť nedá

Možno si poviete, že písať koncom augusta o problémoch spotrebiteľov s cestovnými kanceláriami je ako prísť s krížom po funuse. Azda je to aj pravda - ale práve teraz sa v našej poradni s uvedeným problémom stretávam čoraz častejšie.

Veľa dovolenkárov je nespokojných s nesplnenými očakávaniami, ktoré v súvislosti s dovolenkou mali. Vo väčšine prípadov im nemôžeme pomôcť, pretože si sklamanie vlastne zapríčinili sami. Napriek dlhoročným upozorňovaniam si totiž neprečítali všetky časti zmluvy a nedali si vopred potvrdiť aj písomne rôzne ústne prísľuby. Napr. pri doprave napísaný autobus je ústne vysvetlený ako klimatizovaný nadštandardný. Skutočnosť je niekde medzi „linkáčom a lepším zájazdovým autobusom - avšak účinne reklamovať sa môže iba, ak by nebol poskytnutý autobus. To znamená, akokoľvek bez príslušných ústnych prísľubov a komforte.

Na celom svete vedia ochrancovia spotrebiteľov svoje o rétorike reklamných materiálov cestovných kancelárií. Opätovne všade upozorňujú dovolenkychtivých, aby si dali potvrdiť poskytnutie takých služieb, na ktorých im záleží v oblasti ubytovania, prístupu k pláži, možnosti spoločenského či športového vyžitia. Pretože tiché miesto môže byť pánubohu za chrbtom, rušné zase v sebe skrýva napríklad možnú stavebnú činnosť pod oknom. A dovolenka sľubujúca plné využitie vašej fantázie môže znamenať aj to, že si budete vymýšľať, čo s časom, ktorý nemôžete stráviť vo vode.

Napriek všetkému si však myslím, že tieto sklamania sú zanedbateľnými voči problému, keď cestovná kancelária, s ktorou ste si dohodli a predplatili dovolenku, skrachuje. Bez ohľadu, či sa to stane pred nastúpením cesty alebo počas pobytu - nemalé prostriedky zaplatené príslušnej cestovke sú preč. Čoraz častejšie sa ma preto spotrebitelia pýtajú, ako sa možno poistiť proti krachu cestovnej kancelárie. Obávam sa, že v súčasnosti nijako. Akékoľvek obozretne uzavreté poistenie sa vzťahuje na nedostatky v priebehu cesty a pobytu. Neviem o poisťovni, ktorá by poisťovala občana proti riziku krachu samotnej cestovnej kancelárie. Možno by nebolo od veci, ak by sa takýto produkt ponúkol!

Čo však je možné urobiť v súčasných legislatívnych podmienkach? Mám na jazyku odpoveď: nehľadať zdanlivo najlacnejšiu cestovku. Iba v posttotalitných krajinách mohli vzniknúť stovky „telefónnych“ cestoviek, t.j. takých, ktoré vlastne iba sprostredkúvajú predaj zájazdov z katalógov zahraničných prípadne aj našich renomovaných cestoviek. Podnikajú bez vlastného kapitálu (veľké zálohy) a žijú vlastne z rabatu, ktorý im poskytne iná cestovka. Je vlastne iba otázkou času, kedy na ich odvahu spotrebiteľ doplatí.

No videla by som aj inú možnosť - uplatňujú ju kdesi v cudzine. Licenciu dostane iba ten, kto vie aspoň prvý zájazd zaplatiť zo svojho. Ďalej to potom funguje tak, že peniaze zaplatené spotrebiteľom ako záloha sú na vinkulovanom (viazanom) vklade a cestovka ich môže použiť iba po návrate dovolenkárov. Ak teda medzičasom skrachuje, aspoň spotrebiteľ dostane svoje peniaze späť. Čo vy na to, legislatívci v oblasti cestovného ruchu?

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN