Tie najkrajšie stromy rúbu aj v Lamači

V lesoparku sa rúbe strom za stromom - bol titulok nedávneho článku v Bratislavských novinách. Čo dodať? Hádam len toľko, príďte sa pozrieť k nám do lamačských lesov.

Pod rúškom tzv. výchovného rezu sa tu rúbe nie strom za stromom, ale tí, čo si hovoria lesníci, tu rúbu najkrajší strom za ďalším najkrajším. Len čo strom padne, už tam stojí kamión, ktorý ho odváža preč, takže na druhý deň nezostane po vyrúbaných stromoch ani stopa. Po týchto dobyvačných vojnách sa stačí prejsť po lese, kde nájdete len traktory zametajúce stopy či kopy odpílených konárov kryjúcich prázdny priestor. Takto sa k lesu správajú tí, ktorí ho majú spravovať a chrániť! Z čoho si však majú títo „tiežlesníci“ brať príklad? Veď ich najvyšší šéf, nový riaditeľ mestských lesov, hovoril po zvolení o všetkom možnom, ale ani slovkom sa nezmienil, že sa postaví proti ničeniu lesov.

To mu ten, ktorý ho na tento teplý post posadil, nepovedal, čo od neho predovšetkým čaká? Alebo túto hlavnú úlohu riaditeľa mestských lesov nepozná ani samotný primátor? Alebo sa tento podarený tandem dohodol na manévroch, ktoré mali Bratislavčanov uchlácholiť a obyvateľov iba utvrdiť, že je jedno, kto v meste vládne, pretože najväčšiu moc majú vždy len a len peniaze určené do vreciek dopredu vybratých ľudí?

Igor Masarovič, Lamač
LIST ČITATEĽA