Starý most nie je jediná čierna diera na Dunaji

Oceňujem, že Bratislavské noviny sledujú problematiku Starého mosta a opakovane uverejňujú rôzne vyjadrenia k nej, či už z hľadiska dopravy po ňom a po Dunaji, alebo z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva.

V čísle 3/2009 ste uverejnili vyjadrenia námestníka odštepného závodu Bratislava Slovenského vodohospodárskeho podniku Petra Minárika. Podstatou jeho vyjadrení je presvedčenie, že Starý most v súčasnom stave treba zmeniť. Najlepšie prestavbou, ktorá zabezpečí možnosť plavby pre veľké riečne lode. Pán Minárik vo svojich vyjadreniach neberie ohľad na známe fakty. Na manipuláciu s verejnou mienkou, žiaľ, neváha použiť ani nepravdy, ktoré zabalil do rúška prirovnaní.

Starý most označil za jedinú „čiernu dieru" na Dunaji. Z predchádzajúcich vyjadrení je zrejmé, že sa to týka šírky a výšky plavebnej dráhy. Publikácie pri Starom moste uvádzajú - šírka 67 a výška 7,59 m. Pod i nad Bratislavou sú mosty, pri ktorých sa publikujú údaje - šírka od 12 m a výška už od 4,40 m. Ak Starý most je „čiernou dierou", tak nie jedinou, lebo iné mosty sú ešte „černejšími". Napr. Margitin most s výškou od 5,58 m a šírkou 60 m, Elizabetin most s výškou od 7,42 m, Szecsényiho most s výškou od 7,36 m a Južný most so šírkou 60 m, ktoré sú na území jedného mesta a sú od seba vzdialené 5,5 km.

Piliere môžu zostať v pôvodnej výške. Súčasnú mostovku môže nahradiť nová v rovnakej nivelete. Nové materiály umožňujú verziu, ktorá zlepší i gabarit. Navyše sme presvedčení, že by bolo oveľa rozumnejšie v čase ľadochodov a povodní plavbu prerušiť alebo zakázať, ako riskovať, že nejaký hazardér tak či tak narazí do piliera.

Zostáva otázka o nevyhnutnosti prestavby mosta. Slová o nutnosti nadstavby pilierov pripomínajú sen o plnom mešci a skutočnosť s prázdnou pokladnicou.

Starý most nie je jediným, ktorý bráni veľkým lodiam v jazde po „diaľnici" menom Dunaj. „Kamiónom" bránia mosty v Rumunsku, Maďarsku, na Slovensku i v Rakúsku. Niet informácií, že by sa pripravovali ich koordinované prestavby v réžii Dunajskej komisie. Ani za všetky peniaze zo štrukturálnych fondov pre vodný paneurópsky koridor VII by to asi nedokázala.

Niektoré mosty totiž požívajú prirodzenú ochranu, ktorá nežiada verdikty ministerstiev. Boli by sme veľmi radi, keby sa aj Starý most - vzhľadom na jeho pohnutú históriu a hodnotu, ktorú predstavuje pre viaceré generácie Bratislavčanov - zaradil medzi mosty tých kultúrnych krajín, ktorých obyvatelia nerúcajú a neničia, ale vážia si a ochraňujú pamiatky, tradičnú architektúru a hodnoty s nimi spojené.

Vladimír Dulla, iniciatíva Bratislava otvorene