V čase lockdownu Bratislavčania húfne mieria na Pajštún, jedna vec ale mnohým uniká

15.4.2021

Zdroj: Shutterstock

Páčil sa vám článok?

Toľko turistov ako v týchto dňoch nezažila Borinka už dávno. Cez víkendy sa mení na veľké parkovisko, ktoré zapĺňajú najmä Bratislavčania. Na ceste k zrúcanine hradu Pajštún je čo obdivovať a všetci návštevníci sú tu vítaní, obec má však na nich jednu prosbu.

Stredoveký hrad Pajštún nad obcou Borinka, kam sa autom z Bratislavy  dostanete za necelú polhodinku, je pre mnohých výletníkov obľúbeným cieľom. Tým viac, že aktuálne pandemické opatrenia nám umožňujú cestu do prírody v rámci celého Bratislavského kraja.

„Počet návštevníkov sa v poslednom období zvýšil niekoľkonásobne, prichádzajú najmä Bratislavčania. Turistika je práve teraz dobrá voľba pre zdravie a posilňovanie imunity. Sme radi, že sa ľuďom u nás páči, okolie hradu Pajštún s lesmi je atraktívne. S dobrovoľníkmi nášho občianskeho združenia sa ho snažíme aj naďalej zveľaďovať a skrášľovať,“ hovorí Adriana Kušíková z OZ Pajštún.

Dokázali napríklad vrátiť život Kráľovskej studničke, ktorá sa nachádza pri ceste k zrúcanine hradu – po desiatich rokoch sa v nej objavila voda! „Vďaka tomu môžete teraz pozorovať v studničke larvy vzácnej  salamandry škvrnitej. Teraz nad studničkou práve pribudol prístrešok proti ďalšiemu jej  zanášaniu,“ teší sa Adriana. Do mája tu ešte osadia drevenú  sochu strážkyne prameňa – vodnej víly  a vytvoria aj farebnú mozaiku na existujúcom múre.

Zdroj: Zuzana Papp

Po desiatich rokoch sa v Kráľovskej studničke objavila voda. 

Zdroj: Zuzana Papp

​Ich ďalším veľkým projektom bola revitalizácia vyschnutej mokrade, ktorá sa rozprestiera neďaleko studničky. Vybagrovali konáre, zeminu a vyzbierali aj odpadky zo zazemnenej mokrade. Následne v spolupráci s obcou Borinka opravili porušenú hrádzu zemného valu tak, aby voda z územia rýchlo  neodtekala, ale, naopak, aby sa čo najviac zadržala. Aj to sa podarilo, takže počas horúceho leta bude ochladzovať miestnu klímu. Mokraď je zavodnená a počas tejto zimy sa na nej deti dokonca  korčuľovali.

Zdroj: Zuzana Papp

​Vďaka OZ Pajštún a obci Borinka je mokraď opäť zavodnená.

Aktivity dobrovoľníkov sa týmto nekončia. „Budeme pracovať na tom, aby bolo okolie turistického chodníka príťažlivé a aby sa turisti zdržali čo najviac v prírode, avšak mimo blízkej prírodnej rezervácie. Po smerovníku v podobe detskej lezeckej steny a výmene starého altánku za nový chystáme ďalšie prvky – interaktívnu envirovýchovnú tabuľu o význame mokradí a o odpade, aby sme ho nenechávali v lese, ale vždy z výletu nosili domov a vytriedili. Veď sa choďte pozrieť cez víkend na Pajštún,“ naznačuje problém, ktorý hnevá mnohých domácich vrátane dobrovoľníkov z ich  občianskeho združenia.

Chodník sa snažia udržiavať bez odpadkov, čo sa niekedy javí ako nemožné. Pritom turisti majú možnosť po zjedení a vypití svojich zásob rozdeliť odpadky priamo v obci pri obchode do kontajnerov určených na triedený odpad alebo si ich, už ´odľahčené´ z výletu, jednoducho vziať naspäť domov.

Zdroj: archív OZ Pajštún

Rozhádzaných smetí je niekedy toľko, že ich dobrovoľníci nestačia zbierať.​

Viacerí návštevníci tejto nádhernej lokality – medzi nimi sú aj Bratislavčania –  však akosi zabúdajú, že to, čo sem prinesú, si majú  aj odniesť a nezanechať za sebou smetisko. „Samozrejme, všetkých v Borinke vítame, pri studničke sa po výstupe na Pajštún môžu príjemne ovlažiť, a navyše si aj odpočinúť s celou rodinou. Nežiadame, aby boli všetci ´zero waste´, ale len to, aby sme sa všetci stali aspoň ´odpadoví supertriediči´, aby sme si každý zobrali svoje odpadky pár metrov dole do obce a tam ich vytriedili. Niekedy je tých rozhádzaných smetí toľko, že ich nestačíme všetky pozbierať. Nie je účelom osádzať na trase smetiaky – však ako by to v lese vyzeralo? A tiež, prečo by druhá najmenšia obec Záhoria mala preberať zodpovednosť (aj finančnú) za najväčšie mesto Slovenska? Nevraviac o tom, že to nie je férové  k prírode, ktorá sa nám ponúka úplne zadarmo, a nie je to férové ani k ostatným, ktorí prídu po nás na výlet. Naopak, ako takú malú dobrovoľnú vstupenku alebo poďakovanie by mohol každý turista pri odchode zobrať so sebou zopár odpadkov z lesa. Najväčšou hrozbou je totiž viera, že ho zachráni niekto iný. Takto sa budeme spolupodieľať na tom, že to tu zostane čisté a pekné aj nabudúce. Malý krok pre nás, veľká zmena pre životné prostredie. Niektorí to už robia a za to im ďakujeme,“ odkazuje Adriana Kušíková.

Zdroj: Zuzana Papp

​V studničke, ktorej dobrovoľníci vrátili život, môžete vidieť larvy vzácnej  salamandry škvrnitej.

(ac)

Páčil sa vám článok?