Starostlivosť o mestské dreviny v Bratislave

31.8.2011
0
Páčil sa vám článok?
Kto žije v Bratislave ale i ten, kto ju len navštívi, isto si všimne neutešenú podobu mestskej zelene v hlavnom meste. Mnohé stromy majú nepekné okýptené tvary, iné sú na prvý pohľad nemocné, ich koruny strácajú lístie či ihličie, kôra je popukaná, doráňaná, na kmeni sú jazvy a diery, kmeň sám je \"oholený\" a bez vetiev do výšky niekoľkých metrov. Nie je to však vinou zelene samotnej. Nie je to preto, že by snáď stromy v uliciach boli zo svojej prirodzenosti neestetické, škaredé alebo nevhodné. Stromy v meste sú predsa vždy dôležitým mestotvorným prvkom, oživením, vnášajú do usporiadaného umelého zastavaného priestoru prvok \"chaosu\" prirodzeného životného prostredia, prírody. Zlý stav bratislavskej pouličnej zelene je dôsledkom činnosti človeka. Každú chvíľu sa dozvedáme o potrebe odstrániť staré stromy na tej či onej ulici či nahradiť ich novými, pretože sú z nejakého dôvodu nebezpečné, nevhodné alebo prekážajú. Nech sa však akokoľvek na mnohé z týchto stromov dívame, nevidíme na nich nič natoľko nevhodné či nebezpečné, aby ich bolo treba odstrániť. Práve naopak - týchto vzrastlých, niekoľko desaťročí starých stromov bude škoda. Žiadna nová mladá zeleň ich v celom rozsahu nenahradí. Tieto vysoké stromy poskytujú svojou plnou rozvinutou korunou predsa tieň, vytvárajú mikroklímu, určitú intímnosť priestoru na uliciach, hniezdia alebo posedávajú na nich vtáky. Nové mladé stromy budú ale potrebovať desiatky rokov na to, aby dosiahli tento efekt. Skutočným problémom týchto stromov však nie sú spomínané \"oholené\" kmene. Problém je niekde inde, než v stromoch, a je omnoho širší. Všade v Bratislave sa možno stretnúť so stromami, ktoré majú takto \"oholené\" kmene či sú inak zohavené. Prečo je to tak? Nuž je to preto, že starostlivosť o stromy v tomto meste, ktorú zabezpečuje mesto Bratislava, resp. jednotlivé mestské časti, je absolútne diletantská, neodborná, prosto strašná. Prakticky jedinými zásahmi predstavujúcimi starostlivosť o stromy v uliciach je ich surové radikálne orezávanie raz za jeden alebo dva roky. Tento zásah sa jednoducho vykoná tak, že skupina pilčíkov pod vedením akéhosi \"odborníka na starostlivosť o zeleň“ zreže všetky spodné konáre stromov alebo i vyššie umiestnené vetvy, čím zbavia strom značnej časti koruny. Rany po rezoch nikto nikdy neošetrí, sú otvorené a vnikajú do nich parazity - hmyz i huby. Výsledkom je jednak škaredý strom s \"oholeným\" kmeňom a jednak chorý strom, ktorý prakticky už len chradne a hynie, až sa musí úplne vypíliť. Odolnejšie druhy stromov sú schopné takýto zásah prežiť a dokonca i na oholenom kmeni obrážajú, sú však už znetvorené. Výsledkom tejto „starostlivosti“ je po pár rokoch len holý kmeň so štetinou posledných najvyšších vetiev. Podobne \"ošetrené\" stromy sú všade v meste. Napríklad v Petržalke v týchto dňoch prebieha „ozdravná“ akcia zameraná na odstraňovanie spodných konárov stromov. Je samozrejmé, že ak niektoré vetvy starších stromov zasahujú do okien susedných domov či bránia parkovaniu áut v ich blízkosti, je potrebné zasiahnuť. Orezávanie spodných konárov sa ale pritom vo väčšine prípadov zjavne vykonáva bez akéhokoľvek praktického dôvodu, len samoúčelne, zrejme aby sa mohla vykázať a vyúčtovať aspoň nejaká činnosť v starostlivosti o zeleň. Pri pohľade na činnosť orezávačov vskutku márne pátram po logickom dôvode, prečo bolo potrebné z niektorých stromov odstrániť až 50% koruny, keďže na širokom trávniku mimo chodníka, cesty či parkoviska nikomu a ničomu neprekážali. Takto sa znehodnocujú nielen solitérne rastúce stromy ale i aleje a skupiny stromov (napr. javory jaseňolisté, brestovce západné, borovice čierne, hlošiny úzkolisté), ktorých účelom je práve svojou hustou rozkonárenou korunou poskytovať ochranu pred hlukom, prašnosťou, poskytovať tieň. Týmto spôsobom sa pouličná zeleň v Bratislave „ošetruje“ už mnoho rokov. Mnohé z upravených stromov takémuto \"ozdravnému\" zásahu podľahli a uhynuli, museli byť vypílené. Vidíme teda, že príčinou toho, ako stromy v meste vyzerajú a ako sú často choré a hynú, nie je ich vlastný rast a prirodzený vývin, ale len a jedine neodborná a svojou podstatou devastačná \"starostlivosť\" o zeleň. \"Starostlivosť\" o mestské stromy je sama príčinou katastrofálneho zdravotného stavu i odpudzujúcej podoby mestských stromov v Bratislave. Ďalším negatívnym dôsledkom odstraňovania starých stromov z ulíc je skutočnosť, že v Bratislave jednoducho nebude - nazvime to - historických stromov. Ak porovnáme Bratislavu s inými hlavnými mestami či veľkomestami, udrie nám do očí rozdiel vo veku a vzraste pouličných stromov. Vo Viedni, Budapešti či Prahe nájdeme hrubé staré stromy, priam stromiská, ktoré sú dominantou mestských priestorov, sú krásnymi príkladmi dlhodobého vyváženého spolunažívania mestskej zelene s mestským priestorom a s ľuďmi, ktorí ho obývajú, sú prejavom kontinuity vo vývine mesta i súčasťou hmotného svedectva jeho dejín. Staré stromy v uliciach a parkoch sú nenahraditeľné nielen z hľadiska estetiky a urbanizmu, ale i z ekologického hľadiska. Starý veľký strom tak na úrovni kmeňa a koruny ako i na úrovni koreňov predstavuje malý ekosystém a akési refúgium pre mnoho živých organizmov. Je mimoriadne dôležitou súčasťou mestských biokoridorov, ktoré sa musia v mestách zachovávať a budovať. Vzrastlé stromy staré niekoľko desaťročí či storočí, rastúce na uliciach, v parkoch a záhradách sú preto oveľa hodnotnejšie, než mladá zeleň, ktorá musí rásť dlhú dobu, než bude schopná nahradiť funkciu starého dožívajúceho stromu. Bohužiaľ, Bratislava o tieto hodnoty prichádza. Staré stromy sa odstraňujú spolu so všetkými kvalitami, ktoré prinášali. Výsledkom je paradox - staré dožívajúce stromy, ktoré mesto alebo vlastník zničil bezohľadným neodborným a drastickým zásahom, sú nahrádzané mladými stromami, o ktoré sa opäť mesto alebo vlastník bude podobným spôsobom v budúcnosti \"starať\" naďalej. Tieto mladé stromy sa preto nedožijú ani toho veku, ktorého sa dožívajú staré stromy. I to už možno pozorovať všade, kam vstúpila noha developera alebo kam siahla ruka \"ošetrovateľa mestskej zelene“ – mnohé mladé stromy vysadené pred pár rokmi sú mŕtve a opäť je treba investovať do výsadby nových stromov, ktoré však dopadnú rovnako. Nie je snáď zachovanie a ošetrenie staršieho vzrastlého stromu úspornejším opatrením než jeho vypílenie a nahradenie desiatkami nových mladých stromov, ktoré sa nechajú bez zálievky uhynúť a výsadbu je potrebné znovu opakovať? Záver je teda zrejmý: starostlivosť o mestské stromy, ktorú zabezpečuje mesto Bratislava, resp. mestské časti je devastáciou mestskej zelene. Čo robiť? Pri každom orezávaní stromov musí byť prítomný dendrológ alebo aspoň osoba, ktorej odbornosť zaručí, že strom bude upravený tak, aby výsledok bol esteticky znesiteľný a aby bol strom po zásahu riadne ošetrený (postačilo by aspoň zatrieť rany latexom). Prednosť by malo mať cieľavedomé tvarovanie vzrastlej zelene strihom a drobným rezom pred radikálnym odstraňovaním konárov či celej koruny. Ďalej - pri každom zásahu do mestskej zelene musí mať prednosť zachovanie vzrastlých stromov pred ich odstránením, prednosť musí mať ošetrenie chorého stromu, pred jeho zničením, prednosť musí mať existujúca zeleň pred novou. Nové dreviny by mali byť doplnením starých porastov, nie ich náhradou. Za ďalšie - starým vzrastlým stromom sa musí zabezpečiť taká právna ochrana, ktorá ich ochráni ako skupinu ale i jednotlivo pred ničením a zničením. Podobne je potrebné chrániť a zodpovedne a citlivo ošetrovať i krovité mestské dreviny, ktoré poskytujú hniezdenie pre drobné vtáctvo loviace nepríjemný hmyz, napr. sýkorky, drozdy či vrabce, ktorých v posledných rokoch povážlivo ubudlo. Nepredpokladám však, že sa na starostlivosti o mestské dreviny v blízkej dobe niečo zmení. Každá snaha o zlepšenie či aspoň snaha o zachovanie úrovne verejných statkov – nech už ide o akýkoľvek z nich - je v dnešných časoch považovaná len za rozpočtovo nezodpovedné mrhanie prostriedkami... Alebo...?
Páčil sa vám článok?