Jednoducho Ferko: Do života uviedli životopisnú knihu o hercovi F. Kovárovi
Jednoducho Ferko je názov životopisnej knihy o hercovi Slovenského národného divadla (SND) Františkovi Kovárovi, ktorú v stredu uviedli do života v Bratislave.
Prečítajte si novú knižku - autobiografiu o obľúbenom hercovi Františkovi Kovárovi, ktorá mapuje celý jeho život od detstva až po dnešok. Nájdete v nej rôzne príhody a zamyslenia o ľuďoch, ktoré Františka sprevádzali celý život.
"Na dosky Novej scény som sa po prvý raz postavil v roku 1972 v úlohe novica v hre Glória, čo mi tak trochu prischlo: len čo bolo treba hrať farára, voľba padla na mňa. Hral som ho vo viacerých predstaveniach, vo filme Noční jazdci, v Tisícročnej včele... Už len aby mi pridelili kostol a mohol som viesť vlastnú farnosť."
Skvelý slovenský herec – divadelný, filmový, televízny aj dabingový. Výborný recitátor a obľúbený pedagóg. Práve o ňom vyšla kniha Jednoducho Ferko, ktorú s ním napísala skúsená novinárka Silvia Lispuchová. František Kovár.
Dozviete sa v nej o jeho živote, osobnom i profesionálnom a nebudú chýbať ani mnohí herecké historky. Prečítate si napríklad aj o tom ako mal v istom období vo vrecku dva mobily. Keď sa Dušan Jamrich čudoval, načo sú mu hneď dva, vysvetlenie vraj bolo jednoduché: „Keď som smutný, volám si z jedného mobilu na druhý.“
Písal sa rok 1955 a v bratislavskom Večerníku vyšiel článok s titulkom Usmievavý Ferko Kovár zabáva svojich spolužiakov. Malý štvrták si do školy v prírode v našich veľhorách pribalil maňuškové divadlo s úmyslom pobaviť spolužiakov. Divadlo hral aj svojim kamarátom usadeným na dvore za domom na Tabakovej ulici v Starom Meste, kde vyrastal. Z neba padali plagátiky s textom „Proletári všetkých krajín spojte sa“, ktoré na Bratislavu zhadzovalo lietadlo, a malý chlapec predvádzal predstavenie, ktoré si sám vymyslel. Keď na Firšnáli, ako po starom volali Gottwaldovo námestie, dnes Námestie slobody, púšťali šarkany, ten jeho sa odtrhol, vyletel do výšky a padol priamo na Novú scénu.
Čo hovorí Ferko Kovár o svojej knihe?
František Kovár má na svojom konte desiatky divadelných, filmových i televíznych postáv, jeho hlas zaznieva z dabingu, vynikol ako recitátor aj pedagóg. Získal mnohé ocenenia, ako Cena literárneho fondu, Cena RTVS za rozhlasovú tvorbu pre deti, či Poděbradskú Křišťálovú růži v kategórii prednesu poézie.
"Posteľ máme aj v divadelnej šanti. Vystrel som sa na nej len výnimočne, zato môj drahý kolega Maroško Geišberg, nech mu je zem ľahká, ju využíval často. Nebýval v Bratislave a po skúške sa mu na tých pár hodín, ktoré mal k dispozícii do začiatku predstavenia, neoplatilo ísť domov. Ostal v našej spoločnej šatni, písal texty, básne a ja som bol často prvý, komu ich čítal. Ak sa mu predstavenie skončilo neskoro večer a ráno ho čakala skúška, v šatni prespal. Naša posteľ bola využitá."
Autorka knihy Silvia Lispuchová má na svojom konte deväť knižných titulov. Je autorkou a spoluautorkou kníh Ešte, Kamila, A just nie!, Spomienky ortopéda, Top 37 žien Slovenska, Zápisky z teplého domu, Hádam ma nezabijú, Ako sa stať celebritou a Posledný bohém. Pracuje ako redaktorka, žije v Bratislave.
Milan Buno, knižný publicista