Kresťania v piatok spomínajú na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista

Zdroj: ms

Veľký piatok je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.

Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa za normálnych okolností konajú v piatok krížové cesty. Krížové cesty ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista sú aj v mnohých kostoloch. Tento rok sa však sväté omše počas veľkonočného obdobia budú sláviť bez účasti veriacich, dôvodom sú opatrenia na zabránenie šírenia nového koronavírusu.

Popoludňajšie obrady Veľkého piatka pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.

Príhovor bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského k veriacim:

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu. 

Za veľmi významný sviatok považujú Veľký piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

(tasr, ms)