Polstoročie s Bratislavou
1989: Tak sme sa ocitli v kapitalizme... (18.11.2004, 00:00)
Bratislava sa spamätáva z prekvapenia. Koncom minulého roku nedohrali herci Poetického súboru svoje predstavenie. V tých časoch ešte do sál počas predstavení nevnikali kukláči, ale čašníci. Hudobný skladateľ Peter Breiner sa dozvedel, že jeho manželka má narodeniny a ihneď poslal do divadelnej sály počas predstavenia čašníkov so šampanským. Herci boli aj vtedy trošku zľaknutí, lebo šampanské nemali naskúšané. Predstavenie nedohrali, ale v tom čase ešte každý na každého nedával podnet ako dnes. (Riaditeľ divadla sa musel tváriť, že má zmysel pre humor.)
1988: Dúfam, že si Dubček ešte zašantí (04.11.2004, 00:00)
Umrel náš legendárny kamarát Jožko Kianička, bankový úradník, dobrý Slovák, vynikajúci spevák, milovník života v pánskych kluboch. Umrel štýlovo na zastávke električky pred Manderlákom v snehovej fujavici. Hoci to nebol vysoký štátny funkcionár, ani národný umelec, všetci sme ho mali veľmi radi a na jeho pohreb do Martinského cintorína prišla celá Bratislava. Ba celé Slovensko! Kde len oko dovidelo, všade známi herci, speváci, politici, generalita armády, predstavitelia bánk a sporiteľní.
1987: V meste sa k čomusi pomaly chýli (21.10.2004, 00:00)
Začiatkom roka napadlo zasa toľko snehu, že sa dá chodiť len prostriedkom ulice. Fujavice trvajú, vchody do domov sú zafúkané. Vlado Hronec (zvaný aj Hadík) so svojou švédskou manželkou Berit neodleteli do Štokholmu... letisko je pod snehom. Z juhu - z Kambodže - prileteli do Prahy filmoví herci Kňažko a Lasica. Ako darček mi priviezli sošku domáceho bôžika Kmérov. Bol to bôžik plodnosti. Čakáme druhé dieťa.
1986: Stále sneží - Perinbaba je pri chuti (07.10.2004, 00:00)
Začiatkom roka je v Bratislave mínus 14 stupňov Celzia a stále padá sneh. V rakúskom Grazi ho napadlo dva metre. U nás boli autá zapadané až po strechu! Mnohí išli do práce ráno na bežkách.
1985: V našom meste situáciu nedramatizujeme (23.09.2004, 00:00)
V Moskve začali mrieť generálni tajomníci ako huby po daždi. V diaľke vychádza hviezda zvaná perestrojka. Rusi vraj prestali piť vodku. Po čase sa dozvedáme, že to bol len sen nového generálneho tajomníka Gorbačova. V Bratislave zatiaľ situáciu nedramatizujeme. Dramatizujeme humoristický román Vladimíra Mináča VÝROBCA ŠŤASTIA, ktorý napísal pred mnohými rokmi ako satiru na vtedajšie pomery.
1984: V hlavnom meste bolo ešte všeličo možné (09.09.2004, 00:00)
Na dobrý futbal sa chodí do Petržalky za most. Ja som sa dostal do Petržalky, aj keď som necestoval na futbal. Keď som sa po dlhšom čase potreboval dostať do internátu Družba pri Botanickej záhrade, skočil som najprv na autobus č. 37. Na tabuľke mal napísané SMER DÚBRAVKA. Lenže do Dúbravky išiel cez Petržalku...
1983: S Milošom Pietorom sme nadobro zmizli (26.08.2004, 00:00)
Otvorili vynovenú kaviareň Štefánka. Strana a vláda tak splnili sľub, ktorý dali básnikovi Jánovi Smrekovi. No Štefánka už nie je Štefánka. Drevenú krytú „verandu“ zbúrali a z interiéru spravili neútulný socialistický štandard. A čo ma najviac pobúrilo - do whisky nemali ľad! Museli sme však sedieť cez prestávku v Štefánke, lebo v Astorke sme nemohli. Kaviareň Astória nejestvovala už dávnejšie. Jestvuje namiesto nej malé divadielko, v ktorom sme chystali v roku 1983 novú komédiu Janka Soloviča Kráľovná noci v Kamennom mori.
1982: Od žiaľu som dostal žlčníkový záchvat (29.07.2004, 00:00)
Pred časom som sa podujal previesť čitateľov Staromestských novín polstoročím, ktoré som prežil v našom meste. Až mi je ľúto, že mi zostáva už len štrnásť rokov... Nič nového pod slnkom.
1981: V Bratislave sa ešte vôbec nestrieľalo (01.07.2004, 00:00)
Po Bratislave sa potulujú maďarské herecké hviezdy. Koliba vyrába slovenský film podľa románu Ladislava Balleka POMOCNÍK. Na jar sa prechádzame po Železnej studničke s malým Melom, synom Milky Vášáryovej. Bol taký malý, že ešte ani do škôlky nechodil. Nevyznal sa v prírode. Schmatol do ruky živú žabu a chcel ju zjesť! Žabe sme zachránili život v poslednej chvíli. Radostne skočila do mláky. V tom istom čase za „veľkou mlákou“ zachránili život bodygardi prezidentovi Reaganovi. Na pápeža strieľal priamo v Ríme dáky občan tureckého pôvodu. V Bratislave sa v roku 1981 ešte vôbec nestrieľalo. Iba ak v petržalskom lunaparku na papierové ruže.
1980: Začalo sa obdobie vojen a zemetrasení (17.06.2004, 00:00)
Z mnohých príčin sa dá o roku 1980 povedať, že bol prelomový. V USA zvolili herca Ronalda Reagana za prezidenta. (Skoro sme skapali od smiechu, lebo významný rečník Vasil Biľak ho v prejavoch nazýval ROLAND Reagan...) Možno to pobúrilo Ronalda až natoľko, že schystal kapitálny útok na svetový komunizmus a Sovietsky zväz Nazval ho „ríšou zla“.