Chlapci z Dunajskej ulice
Z Malej stanice sme cestovali do Petržalky (08.02.2001, 00:00)
Uprostred mesta, kúsok za dolným koncom Dunajskej ulice bola bratislavská Malá stanica. Stanička ako vystrihnutá zo starých amerických grotesiek.
V Grösslingu bol čulý spoločenský ruch (25.01.2001, 00:00)
Za tuhej zimy sme sa chodili kúpať do Grösslingu pri Dunaji. Kúpele boli otvorené v roku 1895, takže za môjho detstva boli už staručké, ale vydržali dodnes. V Grösslingu bol v zime čulý spoločenský ruch. Bratislavská stredná vrstva bola denne v bazénoch, v suchej a mokrej pare, debatovalo sa ako v starých rímskych kúpeľoch.
Najveselšie bolo v Grassalkovichovom paláci (11.01.2001, 00:00)
Opäť sa ocitáme v plnej plesovej sezóne. Bratislavská plesová sezóna má niekoľko storočnú tradíciu. Najveselšie bývalo už v 18. storočí v paláci, ktorý dal postaviť Anton GRASSALKOVICH (od roku 1879 sa volalo Grassalkovichovo aj námestie pred palácom.) V dnešných časoch je to prezidentský palác, do ktorého dali inštalovať dvojplatničku.
V dnešných časoch Perinbaba zlenivela (14.12.2000, 00:00)
Kedysi voňala Bratislava pred Vianocami pečenými gaštanmi. „Maróni, Maróni!“ vykrikovali predavači a ľudia si zohrievali dlane papierovými kornútkami plnými gaštanov. Temer každý rok v decembri padali na mesto pomaly a slávnostne snehové vločky. V dnešných časoch Perinbaba zlenivela -snehu niet. Bol by som rád, keby zasnežila!
Tehelné pole vonia ako parížske predmestia (23.11.2000, 00:00)
Celé detstvo sme sa chodili kúpať na Tehelné pole. V podvečer sa tam hralo aj kvalitné vodné pólo. Dievčatá sa rady predvádzali v plavkách okolo plaveckých šatní, za skokanským mostíkom. Čakali kedy vykuknú slávni slovenskí plavci - Bačík, Skovajsa, Komadel... (Komadel sa na letnej olympiáde v Helsinkách (1952) prebojoval v 200 m prsia až do finále!).
Beusáci boli hrdí na svoju uniformu (09.11.2000, 00:00)
Môjho spolužiaka otec bol BEUSÁK. Pred polstoročím sa ešte všetci električkári - vodiči aj sprievodcovia - volali BEUSÁCI. BEUS znamenalo skratku pre „Bratislavskú elektrickú účastinnú spoločnosť“ a patrili jej všetky električky aj s remízou.
Dunajská ulica a jej slávni obyvatelia (26.10.2000, 00:00)
Takým uliciam, ako je naša Dunajská, sa hovorí: „To je dobrá adresa!“ Možno dnes už nebudem úplný, keď spakruky vymenujem slávnych obyvateľov tejto ulice v XX. storočí - ale predsa - vyskúšam si pamäť: hneď skraja býval dlhé roky Ján CIKKER, hudobný skladateľ, autor legendárnej opery „Jánošík“. Ten dom ešte - ako starý zub - osamelo trčí pri obchodnom dome TESCO.
Pre nás bolo dôležité zazrieť mŕtvolu (12.10.2000, 00:00)
Na Ondrejskom cintoríne sme nesmeli chýbať, keď bol niekto na márach. V päťdesiatych rokoch sa totiž ešte na Ondrejskom cintoríne pochovávalo - a pohrebné obrady sa odbavovali v márnici (teraz tá budova na prednej strane cintorína patrí gréckokatolíckej obci).
Kino Čas bolo ideálne na blicovanie (28.09.2000, 00:00)
Je na čase pohovoriť si o chlapcoch z našej ulice z hľadiska povinnej školskej dochádzky. Keby som mal teraz po rokoch vymenovať, kde som bol počas vyučovania najradšej - jednoznačne by zvíťazilo kino ČAS v podzemí hotela PALACE na Poštovej ulici. Ideálne miesto na blicovanie: tma, celodenná prevádzka, vstupné korunu dvadsať pre dospelých - šesťdesiat halierov pre deti!
Rendez bol na randenie príliš ďaleko (14.09.2000, 00:00)
Čoraz častejšie sa vydávali chlapci z Dunajskej ulice na bicykloch na prieskumné cesty do iných štvrtí. Už vari iba starí Bratislavčania vedia, čo je to Feriba, Vrakuňa, Dornkapel, Rendez, Cukermandel, Förév...